chovanec, chovanica
(chovaňkyna, chovanka)
cudzie osvojené dieťa. Bývali to zväčša deti z príbuzenstva, niekedy siroty či polosiroty, ktoré do svojej domácnosti prijali manželia ak nemohli mať svoje deti a neuspokojili sa s bezdetnosťou. Rodičia či aspoň jeden rodič dieťaťa mohli stále žiť, no z rôznych dôvodov (pre chorobu, hospodársku situáciu) sa o dieťa nemohli starať. Vzťah medzi pestúnom a chovancom, chovanicou sa podobal na rodičovský vzťah k deťom. Právo ho však špeciálne neupravovalo a dohoda medzi rodičmi a opatrovateľmi dieťaťa bola len ústna. Nejednalo sa o adopciu (osvojenie), hoci jednotlivé rodičovské práva mohli byť súdne určené i pestúnom. Chovanci a chovanice predstavovali pre rodinné hospodárstvo pestúnov nezriedka lacnú pracovnú silu. Počas trvania prvej ČSR existovalo niekoľko typov pestúnskej starostlivosti. Všetky typy okrem príbuzenskej boli zrušené v roku 1950. V súčasnosti sa zákon zaoberá len právami a povinnosťami v rámci opatrovníctva určeného súdom či orgánmi štátnej správy a osvojením.
cudzie osvojené dieťa. Bývali to zväčša deti z príbuzenstva, niekedy siroty či polosiroty, ktoré do svojej domácnosti prijali manželia ak nemohli mať svoje deti a neuspokojili sa s bezdetnosťou. Rodičia či aspoň jeden rodič dieťaťa mohli stále žiť, no z rôznych dôvodov (pre chorobu, hospodársku situáciu) sa o dieťa nemohli starať. Vzťah medzi pestúnom a chovancom, chovanicou sa podobal na rodičovský vzťah k deťom. Právo ho však špeciálne neupravovalo a dohoda medzi rodičmi a opatrovateľmi dieťaťa bola len ústna. Nejednalo sa o adopciu (osvojenie), hoci jednotlivé rodičovské práva mohli byť súdne určené i pestúnom. Chovanci a chovanice predstavovali pre rodinné hospodárstvo pestúnov nezriedka lacnú pracovnú silu. Počas trvania prvej ČSR existovalo niekoľko typov pestúnskej starostlivosti. Všetky typy okrem príbuzenskej boli zrušené v roku 1950. V súčasnosti sa zákon zaoberá len právami a povinnosťami v rámci opatrovníctva určeného súdom či orgánmi štátnej správy a osvojením.
