chotárna maštaľ

(bačov, bačovisko, búda, dojarka, folvarek, choľvarek, kolešňa, konic, košiar, kraviarka, letník, letovisko, majdan, salaš, stajenka, šopa)
hospodárska stavba určená pre sezónne ustajnenie hovädzieho dobytka, ako sklad krmiva, priestor na spracovanie mlieka a ubytovanie pastierov. Stála v extraviláne obce. Rozoznávame lúčne a poľné, letné a zimné chotárne maštale. Ich vznik a využitie boli odrazom miestnych prírodných a hospodársko-sociálnych podmienok. Charakteristické boli pre horské oblasti Slovenska, kde v niektorých existovali rôzne formy individuálneho horského chovu dobytka. Svoj hospodársky vrchol dosiahla táto formy hospodárenia na prelome 19. a 20. storočia. V priebehu 20. storočia postupne upadala. Neraz však prebiehal vývin i opačným smerom – prístavbou ďalších hospodárskych stavieb i sezónnych obydlí vznikali filiálne hospodárstva, ktoré sa často menili na trvalé chotárne sídla. Primárnou príčinou výstavby chotárnych maštalí boli veľké vzdialenosti lúk a pasienkov od obce, problémy so zvážaním sena z odľahlých lúk, vyvážanie hnoja a neraz i problémy vo vlastníckych vzťahoch. Stavebná kultúra pozná niekoľko vývinových a lokálnych foriem chotárnych maštalí. Najjednoduchšou bola maštaľ, v ktorej chovateľ spával pod jednou strechou s dobytkom. Najrozšírenejšou formou boli na Slovensku dvojpriestorové stavby, kde vstupnou časťou bola maštaľ, z ktorej sa prešlo do obytného priestoru. V ďalšom vývoji získala izba samostatný vstup, niekedy i s pitvorom. Z nej sa vyčlenila komôrka na uskladnenie mliečnych produktov. Stavebný materiál a techniky budovania chotárnych maštalí boli spravidla rovnaké ako pri stavbách v dedine. Niekedy sa pri nich využili aj niektoré odlišné stavebné materiály a archaickejšie konštrukčné prvky.