• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Chorváti na Slovensku

Chorváti na Slovensku

Chorváti na Slovensku 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Chorváti na Slovensku

národnostná menšina žijúca od 16. storočia na okolí Bratislavy. Na Slovensko sa Chorváti dostali prostredníctvom chorvátskej kolonizácie v dôsledku expanzie Osmanskej ríše. Išlo o sedliakov, ale aj príslušníkov nižšej a vyššej šľachty. Vzhľadom na jazykovú a etnickú príbuznosť do veľkej miery asimilovali so slovenským obyvateľstvom. Už v 18. storočí boli chorvátske etnické prvky čiastočne zmiešané so slovenskými, preto ich prínos do tradičnej kultúry Slovenska ťažko presne identifikovať. Najzreteľnejšie sa prejavujú v jazyku, v priezviskách zakončených koncovkou -ič (-its, -itz) a v chotárnych názvoch obcí (Stazica, Zavrce, Grba, Bríge ap.). Chorvátske priezviská a chotárne názvy sa zachovali aj v obciach, v ktorých už iných stôp po Chorvátoch niet. Do súčasnosti sa chorvátsky jazyk a etnické vedomie zachovali u časti obyvateľov obcí Chorvátsky Grob, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Jarovce a Čunovo. Chorvátmi osídlené obce spadajú do 2 nárečových variantov:
1. kajkavské nárečie – zachovalo sa len v Chorvátskom Grobe;
2. čakavské nárečie – zahrnuje zadunajské obce, Záhorie a pokračuje na Morave.
Po chorvátsky sa komunikuje v rodinách a v susedskom styku, spravidla len v úzkom okruhu ľudí, prevažne starousadlíkov. Chorvátsky jazyk sa vyskytuje takmer výlučne v ústnej forme, len v Jarovciach a v Čunove sa nachádzajú chorvátske nápisy na náhrobných kameňoch, na stuhách pohrebných vencov, na stenách kostola, i v súkromnej korešpondencii. Spisovná chorvátčina je od nárečia dosť odlišná, napriek tomu sa v mnohých rodinách a miestnych knižniciach vyskytuje chorvátska literatúra – noviny, časopisy, náboženské knihy a staré kalendáre. K zachovaniu chorvátskeho jazyka najviac prispeli školy a cirkev. V chorvátskom jazyku (gradiščanskom dialekte) sa najdlhšie vyučovalo v zadunajských obciach Čunovo (1920), Jarovce (1947). Aj v súčasnosti sa tu slúžia chorvátske omše. Pútnickým miestom Chorvátov bola Dúbravka, kde sa púte konali 27. septembra na sviatok Damiána a Kozmu, prichádzali na ne aj Chorváti zo zadunajska a Rakúska. Vytvorením štátnych hraníc 1918 a ich neskoršími posunmi (1947) sa stalo, že mnohí Chorváti zo zadunajských obcí majú príbuzných v Rakúsku alebo Maďarsku. Z tradičnej kultúry Chorvátov sa zachovali len piesne a krátke slovesné útvary. Spevný repertoár jednotlivých chorvátskych obcí je odlišný. V Jarovciach je významným kultúrnym symbolom hudobný nástroj – tamburica. Oficiálne si väčšina obyvateľov chorvátskeho pôvodu uvádza slovenskú národnosť, čo zastiera prehľad o ich počte. V 1988 vznikol Festival chorvátskej kultúry, od 1990 pôsobí Chorvátsky kultúrny zväz s centrom v Devínskej Novej Vsi. Tu sa nachádza aj Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM. K upevneniu chorvátskeho vedomia v posledných desaťročiach prispeli kultúrne kontakty s Chorvátmi z Rakúska, Maďarska, Čiech a Chorvátska, výučba chorvátskeho jazyka, existencia folklórnych súborov a publikačná činnosť v chorvátskom gradiščanskom dialekte.

AutorZuzana Beňušková

Literatúra

Botík, J.: Slovenskí Chorváti. Etnokultúrny vývin z pohľadu spoločenskovedných poznatkov. Bratislava 2001.
Botík, J.: Etnická história Slovenska, Bratislava 2007.