cedák
- náčinie na cedenie potravín. Boli hlinené, drevené, keramické, plechové, drôtené, porcelánové a od 2. polovice 20. storočia aj plastové. Hlinené cedáky sú na území Slovenska známe už od praveku a v domácnostiach tu pretrvali až do 20. storočia. Od 19. storočia sa začali vyrábať továrenské cedáky (nazývané sitká) zo smaltovaného a pozinkovaného plechu alebo hliníka. Hlinené cedáky mali spravidla tvar okrúhlej, rôzne hlbokej misy s jedným alebo dvoma ušami s hnedou alebo zelenou glazúrou a vypichnutými otvormi na dne. Tie niekedy tvorili aj dekoratívne obrazce. Niektoré cedáky mali tri nôžky. Vo vinohradníctve sa používal cedák (zajha) upletený z prútia alebo lubov. Postavil sa na dno kade s vylisovaným hroznom. Do jeho vnútra vtekal mušt, ktorý sa vyberal drevenými nádobani;
- regionálne označenie hrnca, do ktorého sa cedilo mlieko (mliečnik).
Hlinený cedák, Rejdová, okr. Rožňava. Prevzaté z Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Bratislava 1995.
AutorPeter Slavkovský
Pozri aj
Literatúra
Markuš, M.: Stravovanie. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 845-860.
