„Môžeme konštatovať, že skôr ako sa fujara stala predmetom vedeckého výskumu, obohatila sa v kultúrnom povedomí o parametre, ktoré sa stali jej integrálnou súčasťou. Nebolo už možné dívať sa na ňu ako na prostý hudobný nástroj, pretože sa k nej viazal aj spomínaný široký významový kontext. Vyjadrovala romanticky idealizovanú predstavu o citovej hĺbke prostého človeka – predstavu o jeho duševnom bohatstve alebo meditatívnej koncentrácii.“
Citát z práce Dr. Ivana Mačáka nám pripomína význam tohto symbolu slovenskosti. Jej význam pre kultúru Slovenska zdôraznil v roku 2005 zápis do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva, predchodcu súčasného Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO). O tento zápis sa v najväčšej miere zaslúžil prof. Oskár Elschek s úzkym kolektívom. Následne po vytvorení slovenskej verzie zoznamu bola v roku 2011 „Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba“ zapísaná aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
V týchto dňoch si pripomíname 15. výročie zápisu fujary do zoznamu UNESCO.
Fujara je jednou z dôležitých oblastí záujmu našich výskumov. V roku 2011 sme zrealizovali stretnutie s ľuďmi, ktorí sa o fujaru zaujímajú nielen ako o hudobný nástroj, ale idú do podstaty jej využitia. Salašníctvo, život na salaši a repertoár, to boli témy, o ktorých sme sa rozprávali s Milanom Šteskom, Martinom Tesákom, Ľubomírom Tatarkom, Karolom Kočíkom a Jurajom Dubovcom.
Informácie o hudobnej a výtvarnej podobe fujary a zároveň o jej nositeľoch – interpretoch i výrobcoch pravidelne pridávame na www.fondtlk.sk.
