Značkovanie turistických trás

V druhej polovici 19. storočia, keď sa v Európe začal dynamicky rozvíjať turizmus, na území dnešného Slovenska získala obľubu pešia turistika obyvateľov miest smerujúcich za oddychom do okolitých lesov aj vzdialených pohorí a veľhôr, ktoré sa rozvojom dopravy stali dostupnejšie. Pohyb v prírode spojený s putovaním na pozoruhodné miesta, vyhliadky, prírodné atrakcie si vyžiadal nielen budovanie ubytovní či útulní a rozvoj služieb horských sprievodcov, ale aj potrebu označovania jednotlivých trás – chodníkov a ciest, ktoré mohli záujemcovia využiť na bezpečné putovanie, dosiahnutie cieľa a návrat. Tradícia turistického značenia − vyznačenie nových trás, obnova a revízia jestvujúcich trás, dôsledný register trás, záznamy zmien, aktualizácie pre kartografiu a pod. − siaha do roku 1874. Názov organizácie starajúcej sa na Slovensku o turistické značenie sa v dôsledku vojen a politických zmien menil (1874 – Uhorský Karpatský spolok, 1920 – Klub československých turistov, 1939 – Klub slovenských turistov a lyžiarov, 1968 – Slovenský zväz turistov, 1990 – Klub slovenských turistov), ale poslanie a ciele zostali. Skúsenosti sa odovzdávajú z generácie na generáciu dodnes, len k tradičnej práci v teréne pribudlo využívanie nových záznamových a zobrazovacích technológií. Značkovanie peších turistických trás bola a je špecializovaná dobrovoľnícka aktivita, ktorej sa venujú v súčasnosti asi tri stovky z viac než dvadsaťtisíc registrovaných členov Klubu slovenských turistov. Vo svojom voľnom čase značkujú turistické trasy – chodníky a cesty, dbajú na obnovu a systematickú údržbu, skvalitňovanie či rozširovanie značenia a informačných prvkov na trasách v rozsahu viac ako 15 000 km na celom území Slovenska. Výsledky tejto činnosti využívajú domáci i zahraniční turisti. Prepracovaný systém turistického značenia predstavuje cenné dedičstvo, ktorého podmienkou je medzigeneračné odovzdávanie a bezprostredná komunikácia na úrovni malých pracovných skupín. Noví adepti sú zaradení ako pomocní značkári. Keď v zácvikovom období preukážu potrebnú zručnosť a vynachádzavosť, dobrú fyzickú kondíciu a mentálne aj morálne predpoklady pracovať samostatne, sú navrhnutí na školenie. Po jeho absolvovaní sa stávajú kvalifikovanými značkármi, môže im byť pridelená konkrétna trasa, za ktorej obnovu zodpovedajú. Prof. Ing. Ivan Zapletal, DrSc. a doc. Ing. Arnošt Guldan, CSc., vytvorili dodnes používané učebné texty pre školenie značkárov a značkárskych inštruktorov. Siete vyznačkovaných trás sú v súčasnosti zdigitalizované a uložené v elektronickom registri. Cyklicky prebieha ich revízia a aktualizácia v značkárskom softvéri.