Výšivka krivou ihlou sa objavuje v rôznych regiónoch Slovenska, avšak v Detve a okolí nadobudla šírkou výskytu dominantný význam. Zároveň podnietila vznik osobitého, výtvarne zaujímavého a bohato prepracovaného vzorového a kompozičného systému, ktorý je dodnes živý a vo všeobecnosti sa stal známy ako detvianska výšivka. Predstavuje typovo predkreslenú výšivku retiazkovým stehom zhotovenú osobitnou technikou vyšívania zahroteným háčikom na tkanine napnutej pomocou rámu. Charakteristické sú pre ňu tri formy líšiace sa technicky i prevládajúcim dekorom – plné vyšívanie, vyrezávanie a podkladaná výšivka.
Tvorbe výšivky krivou ihlou sa venujú výlučne ženy. Kým výšivku pravou ihlou kedysi v Detve ovládala takmer každá žena, vyšívanie krivou ihlou bolo náročnejšie. Ženy zhotovovali odev pre seba a svojich blízkych, príp. na objednávku. Mnohé z nich v minulosti spolupracovali aj s výšivkárskymi spolkami.
Pôvodne sa vyšívali hlavne kápky a oplecká, neskôr aj šatky, zástery a sukne. Z mužských súčiastok sa krivou ihlou vyšívali len zástery na čiernom glote. Postupne však výšivka krivou ihlou nahradila výšivku pravou ihlou aj na mužských košeliach a plátenných nohaviciach getoch. Dnes ju nájdeme aj na miestnom liturgickom odeve a textile. Na výšivkách na zamate sa pestré ornamenty (granátové jablko, paradajka, lístok, vetvičky, zvonec, bosorka, oblápanec, dubový list, slepé hviezdičky a pod.) a ich kompozície uplatnili najširšie.
V súčasnosti v meste Detva pôsobia rady nositeliek – vyšívačiek a ich starostlivou prácou vznikajú nové výšivky na súčastiach ľudového odevu i bytového textilu. K najvýznamnejším súčasným inštitucionalizovaným uchovávateľom a propagátorom výšivky krivou ihlou patrí v Detve Detvianske ľudové umenie s. r. o. zastúpené Ivetou Smilekovou a jej dcérou Soňou Stančíkovou, ktoré sa venujú výrobe a predaju výšiviek, ale zároveň aj vzdelávacej činnosti, ďalej spoločnosti Parta a Kaška a občianske združenie Detviansky Tulipán. Odovzdávanie zručností mladšej generácii prebieha prostredníctvom kurzov vyšívania, v rámci učebných osnov ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve a individuálne v rodinách vyšívačiek.
Tvorbe výšivky krivou ihlou sa venujú výlučne ženy. Kým výšivku pravou ihlou kedysi v Detve ovládala takmer každá žena, vyšívanie krivou ihlou bolo náročnejšie. Ženy zhotovovali odev pre seba a svojich blízkych, príp. na objednávku. Mnohé z nich v minulosti spolupracovali aj s výšivkárskymi spolkami.
Pôvodne sa vyšívali hlavne kápky a oplecká, neskôr aj šatky, zástery a sukne. Z mužských súčiastok sa krivou ihlou vyšívali len zástery na čiernom glote. Postupne však výšivka krivou ihlou nahradila výšivku pravou ihlou aj na mužských košeliach a plátenných nohaviciach getoch. Dnes ju nájdeme aj na miestnom liturgickom odeve a textile. Na výšivkách na zamate sa pestré ornamenty (granátové jablko, paradajka, lístok, vetvičky, zvonec, bosorka, oblápanec, dubový list, slepé hviezdičky a pod.) a ich kompozície uplatnili najširšie.
V súčasnosti v meste Detva pôsobia rady nositeliek – vyšívačiek a ich starostlivou prácou vznikajú nové výšivky na súčastiach ľudového odevu i bytového textilu. K najvýznamnejším súčasným inštitucionalizovaným uchovávateľom a propagátorom výšivky krivou ihlou patrí v Detve Detvianske ľudové umenie s. r. o. zastúpené Ivetou Smilekovou a jej dcérou Soňou Stančíkovou, ktoré sa venujú výrobe a predaju výšiviek, ale zároveň aj vzdelávacej činnosti, ďalej spoločnosti Parta a Kaška a občianske združenie Detviansky Tulipán. Odovzdávanie zručností mladšej generácii prebieha prostredníctvom kurzov vyšívania, v rámci učebných osnov ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve a individuálne v rodinách vyšívačiek.