Tvorbe výšivky krivou ihlou sa venujú výlučne ženy. Kým výšivku pravou ihlou kedysi v Detve ovládala takmer každá žena, vyšívanie krivou ihlou bolo náročnejšie. Ženy zhotovovali odev pre seba a svojich blízkych, príp. na objednávku. Mnohé z nich v minulosti spolupracovali aj s výšivkárskymi spolkami.
Pôvodne sa vyšívali hlavne kápky a oplecká, neskôr aj šatky, zástery a sukne. Z mužských súčiastok sa krivou ihlou vyšívali len zástery na čiernom glote. Postupne však výšivka krivou ihlou nahradila výšivku pravou ihlou aj na mužských košeliach a plátenných nohaviciach getoch. Dnes ju nájdeme aj na miestnom liturgickom odeve a textile. Na výšivkách na zamate sa pestré ornamenty (granátové jablko, paradajka, lístok, vetvičky, zvonec, bosorka, oblápanec, dubový list, slepé hviezdičky a pod.) a ich kompozície uplatnili najširšie.
V súčasnosti v meste Detva pôsobia rady nositeliek – vyšívačiek a ich starostlivou prácou vznikajú nové výšivky na súčastiach ľudového odevu i bytového textilu. K najvýznamnejším súčasným inštitucionalizovaným uchovávateľom a propagátorom výšivky krivou ihlou patrí v Detve Detvianske ľudové umenie s. r. o. zastúpené Ivetou Smilekovou a jej dcérou Soňou Stančíkovou, ktoré sa venujú výrobe a predaju výšiviek, ale zároveň aj vzdelávacej činnosti, ďalej spoločnosti Parta a Kaška a občianske združenie Detviansky Tulipán. Odovzdávanie zručností mladšej generácii prebieha prostredníctvom kurzov vyšívania, v rámci učebných osnov ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve a individuálne v rodinách vyšívačiek.