Tradičné ovčiarstvo

Tradičné ovčiarstvo, salašníctvo a ovčiarska kultúra spojená so sezónnym pasením oviec (reziduálnou transhumanciou) na Slovensku sú súčasťou pastiersko-valaskej kultúry rozšírenej na celom území Karpát. Prostredníctvom kolonizácie na valaskom práve sa rozšírila do celej hornatej časti slovenského územia, v niektorých prípadoch aj na nížinné územia.
Karpatské ovčiarstvo nadobudlo na Slovensku osobité črty prispôsobením sa prírodným a historicko-sociálnym podmienkam. Ide o horský spôsob chovu oviec zahŕňajúci sezónne pasenie na rôznych miestach a v rôznych nadmorských výškach a s ním spojené tradície a kultúrne prejavy. Dôležitou črtou tradičných foriem ovčiarstva je preto ich vplyv na okolité prírodné prostredie, špecifický ráz krajiny a biodiverzitu (zahŕňajúcu aj revitalizáciu chovu tradičných ovčích plemien), zvyšovanie druhovej rozmanitosti vypásaných plôch a podobu kultúrnej krajiny.
Prvok zahŕňa špecifickú tradičnú ovčiarsku produkciu, spočívajúcu vo využívaní ovčiarskych surovín (okrem mlieka aj vlny, mäsa a kože) a spracovávaní mlieka na tradičné ovčiarske produkty ako hrudkové syry, bryndzu, žinčicu odvarovanú v kotle na ohni, oštiepky, parenice a ďalšie, ktoré sa vyrábajú priamo v ovčiarskej kolibe alebo v domácom prostredí. Rovnako dôležitou súčasťou tradičného ovčiarstva sú i špecifické obyčaje, zvyky, rituály, etický kódex správania ovčiarov, ale aj materiálna kultúra a pastierske umenie, ktoré odlišujú tradičné ovčiarstvo a salašníctvo od všeobecného chovu oviec. Prvok tiež zahŕňa rôznorodé skúsenosti, zručnosti, vedomosti a poznanie o chove oviec, liečení zvierat a ľudí, pastve a ovčiarskej – salašníckej produkcii. Ich kontinuita je zabezpečovaná predovšetkým prenosom medzi členmi ovčiarskej komunity.
Ovčiarska kultúra a sezónne pasenie oviec na Slovensku je aj v súčasnosti výrazne identitotvornou súčasťou kultúrneho dedičstva a je relevantným činiteľom pri formovaní identity obyvateľstva Slovenska.