Sokoliarstvo

Sokoliarstvo je umenie lovu pomocou dravých vtákov. Tvorí ho súbor poznatkov, zručností, pomôcok a postupov potrebných k spôsobilosti vykonávať manipuláciu s pernatým dravcom v jeho vývojových štádiách za účelom ochrany, chovu, výcviku a lovu. Sokoliarstvo patrí k prastarým spôsobom získavania potravy. Na území Slovenska bolo realizované od 5. storočia a najznámejšie artefakty o ňom sú z čias Veľkej Moravy. V priebehu jeho histórie bolo praktizované šľachtou, klérom i bežným obyvateľstvom. S ohľadom na históriu, geotyp a genotyp krajiny prešlo sokoliarstvo na Slovensku procesom vývoja a adaptácie v rozličných podmienkach, čím získalo vlastné lokálne špecifiká pri jeho realizácii v rovinách výcviku dravcov a využívaní dravých vtákov (sokolov, jastrabov, orlov, sov). Odovzdávanie týchto poznatkov a zručností prebieha najmä osobnou komunikáciou staršieho sokoliara a záujemcu (kandidáta) v rámci povinnej, minimálne ročnej kandidátskej praxe. Sokoliari na Slovensku sú organizovaní v dvoch sokoliarskych kluboch zriaďujúcich regionálne sokoliarske strediská, ktoré spolu s individuálnou činnosťou sokoliarov pokrývajú celé Slovensko. Primárna funkcia sokoliarstva sa vplyvom spoločenských a technologických zmien stáva okrajovou a v súčasnosti sa sokoliarstvo realizuje najmä cez prezentačné aktivity sokoliarskeho umenia na kultúrnych a spoločenských podujatiach, kde slúži ako obraz dobového života pri spoznávaní vlastnej histórie. V súčasnosti sa uplatňuje sokoliarstvo pri biologickej ochrane miest, letísk a poľnohospodárskych plodín. Rovnako významná je činnosť členov spoločenstva pri posilňovaní genofondu, vďaka ktorej boli sokoliarskym chovom do voľnej prírody vrátené vzácne druhy dravcov. Sokoliarstvo sa vyučuje aj na základných, stredných a vysokých školách s poľnohospodárskym, veterinárnym a lesníckym zameraním.

Viac informácií k zápisu do UNESCO – tu.