Pre tradičné rurálne prostredie na Slovensku bolo ešte v polovici 20. storočia charakteristické samozásobiteľstvo. Ľudia sa snažili byť po materiálnej stránke sebestační a väčšinu toho, čo potrebovali k živobytiu, sa usilovali saturovať z vlastných zdrojov. Aj preto museli byť zruční v dostatočne širokej škále ručných prác, výrobných činností a remesiel, ktoré sa tradovaním plynule prenášali z generácie na generáciu. Výsledkom bola často vysoko kvalitná produkcia, ktorá výraznou mierou dotvárala osobitosti, špecifiká materiálnych znakov miesta, v ktorom ľudia žili. Na bohatú škálu prejavov ľudovej produkcie nadviazalo hneď po svojom vzniku Ústredie ľudovej umeleckej výroby (1945), ktoré malo systém ochrany tradičných unikátnych technológií a vzorov a ich dokumentáciu ukotvené priamo v pracovnej náplni. Jeho pracovníci boli v neustálom kontakte so samotnými výrobcami, výrobnými strediskami, viedli zveľaďovacie kurzy. Ich pôsobenie nechalo stopy aj v prácach výrobcov, viedlo k oživeniu niektorých takmer už zanikajúcich výrob a k uchovávaniu pôvodného regionálneho profilu a lokálnej pestrosti výroby. Od doškoľovania výrobcov od začiatku 90. rokov Ústredie ľudovej umeleckej výroby plynulo prešlo k organizovaniu záujmových kurzov tradičných remesiel a výrob aj pre širšiu verejnosť. Kurzy ponúka v celoslovenskom zábere prostredníctvom troch regionálnych pobočiek so sídlami v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.
Predkladateľ
Ústredie ľudovej umeleckej výroby
Rok zápisu
2015
Certifikát číslo
CTLK-RZ-AKTIVITY-2014/01
