Paličkovaná čipka z Gemera

Severovýchodný Gemer je známy bohatou históriou produkcie a používania paličkovanej čipky. Čipkárstvo v obciach údolia rieky Slanej – Rejdová, Vyšná Slaná, Vlachovo, Gočovo, Nižná Slaná, Gemerská Poloma – sa vysokou úrovňou svojich výrobkov už od 17. a 18. storočia radí medzi významné slovenské lokality.
Čipky z Gemera sa vyznačujú bohatstvom technických prvkov. Vyskytujú sa v nich všetky na Slovensku všeobecne známe väzby i niekoľko osobitých väzieb. Čipky sa pletú z ľanových, konopných a bavlnených nití. Vďaka orámovaniu nadobúdajú charakter uceleného kusa v tvare pásu alebo veľkých oblých zubov. Motívy sú rastlinného charakteru – štylizované kvety, kalichy, vence. Väčšina čipiek bola v minulosti biela, len ojedinele sa vyskytla zelená, modrá, čierna „riečička“ (kosá mriežka). Takéto čipky sa používali na kútnych plachtách, smrtných kostolných plachtách a na pôlkach.
Od začiatku 20. storočia sa gemerské čipkárky špecializujú najmä na paličkovanie čepcov. Ich výroba sa najdlhšie udržala v Rejdovej, Vlachove, Gočove a Nižnej Slanej. Čepcová čipka je nositeľkou výtvarných vlastností starej gemerskej čipky. Rozvetvené rastlinné motívy sa v čepcovej čipke zjednodušili, no zachovali sa pôvodné kompozičné princípy. Postup pri výrobe je pomerne zložitý a čipkárka musí zvládnuť rôzny počet nití, rôzne vzory a farby. Pletie sa bez predkreslenia, vyznačené sú len základné línie tvaru čipky.
V dnešnej dobe sa členky Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave snažia o obnovenie výroby čipiek tým, že staré vzory skúmajú, prekresľujú, pletú ich a dávajú im charakter súčasnosti. Produkcia je zameraná pre potreby folklórnych súborov a skupín, ale aj pre jednotlivcov napríklad ako súčasť svadobného obradu – zavíjania nevesty, v ktorom čepce predstavujú identifikačný znak obyvateliek regiónu. Posun tradičnej čipky do sféry textilného výtvarného a užitého umenia je tiež významným prínosom pre jej tradovanie a zabezpečenie kontinuity čipkárstva v Gemeri.