Paličkovaná babková čipka

Paličkovaná babková čipka

Paličkovaná babková čipka 1200 802 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
Prejavom bohatých tradícií paličkovania čipiek na území Slovenska sú rôznorodé regionálne a lokálne podoby tohto druhu textilu. S niekoľkými obcami na dolnom toku rieky Váh je spojená čipka, ktorú ich obyvatelia nazývajú babková čipka, plná čipka, stroj, prípadne krakovianska čipka, a známa je aj ako piešťanská čipka. Vznik, produkcia a používanie čipky sa viaže na obce Trebatice, Krakovany, Stráže (dnes súčasť Krakovian), Ostrov, Bašovce, Pobedim, Horná Streda, Očkov, Častkovce, Podolie a Korytné (dnes súčasť Podolia). Babková paličkovaná čipka má pôvod v tylovej čipke, ktorú sa ženy z dolného Považia na konci 19. storočia naučili pliesť od žien z Myjavskej pahorkatiny. Bielu tylovú čipku však začali prispôsobovať odevu s pestrofarebnými výšivkami, ktorý nosili. V babkovej čipke, ktorá vznikla v prvej štvrtine 20. storočia, je tyl nahradený babkami – štvoruholníkovými prvkami (ploštičkami) z piatich nití. Štyri majú najčastejšie bielu, prípadne inú farbu. Jedna niť, ktorou sú štyri nite opletené, môže mať rôznu farbu, prípadne išlo o kovovú niť. Čipka je unikátna tým, že inde na Slovensku i mimo neho sa ploštičky tvoria len zo štyroch nití. V babkovej čipke je dôraz kladený na farebnú intenzitu ornamentu, v ktorom najčastejšie dominujú kosoštvorcové motívy zložené z rôznofarebných babiek. Čipkárky – a dnes aj čipkári – musia nielen ovládať zručnosť pletenia babiek. Mali by mať aj cit pre komponovanie farieb a predstavivosť. Babková čipka sa síce pletie na kartónovej forme s dierkami, aby mala rovnomernú štruktúru, no rôznofarebné motívy sa tvoria priamo počas pletenia bez predkreslenia. Ženy a dievčatá plietli babkové čipky pre vlastnú potrebu približne do polovice 20. storočia. Čipky boli dekoratívnou súčasťou odevu žien – predovšetkým čepcov a rukávcov – a mužských košieľ. Dnes, keď je pletenie čipiek hobby, sú nositeľmi tradície babkovej čipky obyvatelia obcí dolného Považia, ale aj čipkárky z iných častí Slovenska. Najaktívnejšie sú občianske združenia Bábence a Za krakovskú bránu pôsobiace v obci Krakovany. Ich členky a členovia zbierajú a uchovávajú čipky a realizujú kurzy pletenia babkovej čipky. Čipkárske tradície a umenie propagujú doma, v zahraničí i počas medzinárodného festivalu paličkovanej čipky, ktorý organizujú.
Predkladateľ
BÁBENCE, o. z., Za krakovskú bránu, o. z.
Rok zápisu
2022
Certifikát číslo

   

Galéria