Ornament z Čataja a Veľkého Grobu

Ornament z Čataja a Veľkého Grobu

Ornament z Čataja a Veľkého Grobu 2560 1703 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
Obce Čataj a Veľký Grob vytvárajú z etnografického hľadiska vo svojom regióne malý ostrov. Tradičný ľudový odev tunajších obyvateľov evanjelikov augsburského vierovyznania je špecifický svojou farebnosťou, ornamentálnou výzdobou a výšivkou typickou len pre tieto dve obce, čím sa výrazne odlišuje od odevu obyvateľstva katolíckeho vierovyznania. Používanie ornamentu dominovalo pri maľbe ohnísk, maľba sledovala formu ohniskového oblúka. Základom kompozície, z ktorej sa ornament rozvíja, je črepník a z veľkého tulipána v strede vyrastá rastlinný ornament. Ohnisková maľba je ohraničená kruhovými motívmi – ciframi, do ktorých sa maľujú menšie motívy s tulipánmi, ružami, srdiečkami a slnečnicami. Výsledný ornament je pestrofarebný s prevládajúcou červenou rumelkou a je zvýraznený kontúrovaním. Odkedy sa v novších domoch prestali stavať ohniská, podobné oblúky sa maľujú na papier a rámujú ako obrazy. Pre výšivku na plátno, najmä na krojové súčasti, je potrebné predkresľovanie ornamentu. Pre výšivku cez kartón zruční muži z kartónu predkreslený ornament vysekli a ženy cez kartón vyšívali zlatou alebo striebornou niťou na podloženom plátne. Predkresľovačky a maliarky nazývané pisárky boli v obci zvyčajne dve alebo tri. Najznámejšie maliarky ornamentov boli začiatkom 20. storočia Katarína Rášová rod. Rášová (1876 – 1974) z Čataja a Katarína Brinzová rod. Ižová (1879 – 1976) z Veľkého Grobu, ktoré maľovali nástenné maľby čatajského ornamentu na dvore panovníka Franza Jozefa vo Viedni, vo vile známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča v Brne-Žabovřeskách aj v čatajskej expozícii v SNM v Martine. Pokračovateľkou ich diela bola dcéra Kataríny Brinzovej, Katarína Kanišová. Viaceré jej kresby uchováva ÚĽUV, vyskytujú sa na mnohých obrusoch, prikrývkach a oltárnych rúchach. Vnučka Kataríny Brinzovej, Irena Kipsová, priniesla modifikáciu prvku, jej ornament bol redší, čím sa odklonila od hustej kontúrovanej výšivky. V súčasnosti sa čatajský a veľkogrobský ornament z techniky vyšívania preniesol aj do techniky maľovania na textil, v evanjelickom kostole zdobí oltárne rúcha, interiér kultúrneho domu v Čataji zdobia nástenné maľby Márie Bagiovej.
Predkladateľ
Jana Lantajová, Jaroslav Andor, Anna Žehnajová, Pavol Lantaj
Rok zápisu
2019
Certifikát číslo
CTLK-RZNKD-2019/001
Vizuál osvedčenia - text na bielom podklade, vodoznak znaku SR, zlatá pečať, podpis ministerky kultúry a predsedníčky odbornej komisie, orámované paspartou s grafikou paličkovanej čipky.

   

Galéria
Preskočiť na obsah