• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Ornament z Čataja a Veľkého Grobu

Ornament z Čataja a Veľkého Grobu

Ornament z Čataja a Veľkého Grobu 2560 1703 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
Obce Čataj a Veľký Grob vytvárajú z etnografického hľadiska vo svojom regióne malý ostrov. Tradičný ľudový odev tunajších obyvateľov evanjelikov augsburského vierovyznania je špecifický svojou farebnosťou, ornamentálnou výzdobou a výšivkou typickou len pre tieto dve obce. Zároveň sa výrazne odlišuje od odevu obyvateľstva katolíckeho vierovyznania v oboch obciach. Tradičný odev aj ornament si nemeckí kolonisti priniesli so sebou v priebehu doosídľovacej vlny tohto územia v 13. a 14. storočí a počas ďalších období maľbu a výšivku zdokonaľovali podľa toho, kde bola použitá. Pri tvorbe ornamentov jej tvorcovia vychádzali z okolitej prírody a jednotlivé motívy spájali prostredníctvom vlastnej fantázie.
Používanie ornamentu dominovalo pri maľbe ohnísk, maľba sledovala formu ohniskového oblúka. Základom kompozície, z ktorej sa ornament rozvíja, je črepník a z veľkého tulipána v strede vyrastajúci rastlinný ornament zložený z koliesok, lístkov, „buchtičiek“, slimákov, srdiečok, ďateliniek, ruží, klinčekov, margarétok, „dziniek“ a kláskov. Ohnisková maľba je ohraničená kruhovými motívmi – ciframi, do ktorých sa maľujú menšie motívy s tulipánmi, ružami, srdiečkami a slnečnicami. Výsledný ornament je pestrofarebný s prevládajúcou červenou rumelkou a je zvýraznený kontúrovaním. Odkedy sa v novších domoch prestali stavať ohniská, podobné oblúky sa maľujú na papier a rámujú ako obrazy. Pre výšivku na plátno, najmä na krojové súčasti, je potrebné predkresľovanie ornamentu. Najtypickejšia pre čatajský a veľkogrobský ornament je plná červená výšivka s čiernym kontúrovaním, ktorá sa vyskytovala na okrajoch mužských košieľ a na ženských rukávcoch. Pre výšivku cez kartón zruční muži z kartónu predkreslený ornament vysekli a ženy cez kartón vyšívali zlatou alebo striebornou niťou na podloženom plátne. Touto výšivkou, v kombinácii s plnou výšivkou šitou pestrofarebnými hodvábnymi niťami, boli zdobené rukávce, ručníky a obojky.
Predkresľovačky a maliarky nazývané pisárky boli v obci zvyčajne dve alebo tri. Najznámejšie maliarky ornamentov boli začiatkom 20. storočia Katarína Rášová rod. Rášová (1876 – 1974 z Čataja a Katarína Brinzová rod. Ižová (1877 – 1976) z Veľkého Grobu, ktoré maľovali nástenné maľby čatajského ornamentu na dvore panovníka Franza Jozefa vo Viedni, vo vile známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča v Brne-Žabovřeskách aj v čatajskej expozícii v SNM v Martine. Pokračovateľkou ich diela bola dcéra Kataríny Brinzovej, Katarína Kanišová. Viaceré jej kresby uchováva ÚĽUV, jej príbuzní a priatelia, vyskytujú sa na mnohých obrusoch, prikrývkach a oltárnych rúchach. Vnučka Kataríny Brinzovej, Irena Kipsová, priniesla modifikáciu prvku, jej ornament bol redší, čím sa odklonila od hustej kontúrovanej výšivky. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia mali veľkú zásluhu na záchrane a propagácii ornamentu aj miestni učitelia – manželia Ján a Mária Bagiovci.
V súčasnosti sa čatajský a veľkogrobský ornament z techniky vyšívania preniesol aj do techniky maľovania na textil, zdobí interiéry miestneho kultúrneho domu a obecného úradu a v evanjelickom kostole zdobí oltárne rúcha. Členovia miestneho krúžku vyšívania renovujú staré a vyšívajú nové krojové súčiastky pre detskú folklórnu skupinu v Čataji. Od roku 2010 je v Čataji zriadená stála expozícia Čatajskej izby, venovaná tradičnému odevu, bývaniu a výtvarnému prejavu, ktorá je vybudovaná z darov obyvateľov obce Čataj.
Predkladateľ
Jana Lantajová, Jaroslav Andor, Anna Žehnajová, Pavol Lantaj
Rok zápisu
2020
Certifikát číslo
CTLK-RZNKD-2019/001

   

Galéria