• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Ornament z Čataja a Veľkého Grobu

Ornament z Čataja a Veľkého Grobu

Ornament z Čataja a Veľkého Grobu 2560 1703 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
Obce Čataj a Veľký Grob vytvárajú z etnografického hľadiska vo svojom regióne malý ostrov. Tradičný ľudový odev tunajších obyvateľov evanjelikov augsburského vierovyznania je špecifický svojou farebnosťou, ornamentálnou výzdobou a výšivkou typickou len pre tieto dve obce, čím sa výrazne odlišuje od odevu susediacich obcí s obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania. Tradičný odev aj ornament si nemeckí kolonisti priniesli so sebou v priebehu  doosídľovacej vlny tohto územia v 13. a 14. storočí a počas ďalších období maľbu a výšivku zdokonaľovali podľa toho, kde bola použitá – či ako maľba na ohniskovom oblúku, na nábytku, poličkách, kolískach alebo na rámoch obrazov. Menšie kompozície sa maľovali na steny a stropy predných izieb. Výšivka sa používala na pracovný alebo sviatočný odev, plachty, obrusy a uteráky. Pri tvorbe ornamentov jej tvorcovia vychádzali z okolitej prírody a jednotlivé motívy spájali prostredníctvom vlastnej fantázie. Používanie ornamentu dominovalo pri maľbe ohnísk, maľba sledovala formu ohniskového oblúka. Základom kompozície, z ktorej sa ornament rozvíja, je črepník a z veľkého tulipána v strede vyrastajúci rastlinný ornament zložený z koliesok, lístkov, „buchtičiek“, slimákov, srdiečok, ďateliniek, ruží, klinčekov, margarétok, „dziniek“ a kláskov. Ohnisková maľba je ohraničená kruhovými motívmi – ciframi, do ktorých sa maľujú menšie motívy s tulipánmi, ružami, srdiečkami a slnečnicami. Výsledný ornament je pestrofarebný s prevládajúcou červenou rumelkou a je zvýraznený kontúrovaním. Odkedy sa v novších domoch prestali stavať ohniská, podobné oblúky sa maľujú na papier a rámujú ako obrazy. Pre výšivku na plátno, najmä na krojové súčasti, je potrebné predkresľovanie ornamentu na kartón. Zruční muži z kartónu predkreslený ornament vyseknú a prišijú kovovou niťou na rukávce, čepce a goliere ženských rukávcov. Predkresľovačky a maliarky nazývané pisárky boli v obci zvyčajne dve alebo tri. Najznámejšie maliarky ornamentov boli začiatkom 20. storočia Katarína Rášová rod. Rášová (1876 – 1947) z Čataja a Katarína Brinzová rod. Ižová (1879 – 1976) z Veľkého Grobu, ktoré maľovali nástenné maľby čatajského ornamentu na dvore panovníka Franza Jozefa vo Viedni, vo vile známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča v Brne-Žabovřeskách aj v čatajskej expozícii v SNM v Martine. Pokračovateľkou ich diela bola dcéra Kataríny Brinzovej, Katarína Kanišová. Viaceré jej kresby, ktoré sú na mnohých obrusoch, prikrývkach a oltárnych rúchach, uchováva ÚĽUV, jej príbuzní a priatelia. Vnučka Kataríny Brinzovej, Irena Kipsová, priniesla modifikáciu prvku, jej ornament bol redší, čím sa odklonila od hustej kontúrovanej výšivky. V súčasnosti sa čatajský a veľkogrobský ornament z techniky vyšívania preniesol aj do techniky maľovania na textil, je ním inšpirovaná kolekcia známej slovenskej šperkárky, zdobí interiéry miestneho kultúrneho domu a obecného úradu a v tamojšom kostole zdobí oltárne rúcha. Členovia miestneho krúžku vyšívania renovujú prostredníctvom svojej činnosti ľudový odev pre žiakov Základnej školy s materskou školou v Čataji a vyšívajú nové krojové súčiastky pre detskú folklórnu skupinu pôsobiacu na tejto škole, čím zvyšujú záujem o tradičné techniky vyšívania.
Predkladateľ
Jana Lantajová, Jaroslav Andor, Anna Žehnajová, Pavol Lantaj
Rok zápisu
2019
Certifikát číslo
CTLK-RZNKD-2019/001

   

Galéria