Hromadná výroba drevených hračiek na území Slovenska sa začala formovať koncom 19. storočia. Medzi tri najznámejšie strediská patrili okrem Starej Turej a Kunešova aj Kyjatice v okrese Rimavská Sobota. Výroba kyjatických hračiek mala základ v miestnej výrobe súsekov (prenosných truhlíc sarkofágového tvaru na úschovu šatstva, neskôr obilia a múky) a vychádzala z charakteristických technologických a výzdobných princípov. Keď po roku 1918 vplyvom priemyslu začala produkcia súsekov zanikať, výrobné skúsenosti a zručnosti miestnych výrobcov našli uplatnenie v tvorbe drevených hračiek. Kyjatické hračky sa vyrábajú z kvalitných bukových doštičiek. Doskovitý diel získaný lúčovitým štiepaním klátov sa upravuje kresaním a hobľovaním. Jednotlivé konštrukčné diely hračiek sa spájajú do celku bez kovových spojovacích prvkov a lepidla, len drevenými kolíkmi alebo zadlabávaním. Najoriginálnejšou súčasťou kyjatickej hračky je výzdoba. Do povrchu namoreného výrobku sa vzor vyrýva kružidlom, ktoré je ukončené rydlom. To odstraňuje moridlo a odkrýva prirodzenú svetlú farbu dreva. Základom ornamentu sú geometrické tvary (čiary, závitnice, kružnice, poloblúky), ktoré sa navzájom kombinujú a vytvárajú rôzne dekoratívne zostavy, tzv. kružbovú výzdobu. Kyjatické hračky boli pôvodne povrchovo opracované prírodným, doma vyrobeným farbivom – roztokom získaným varením kôry trniek alebo divých sliviek vo vode. Neskôr sa začali používať chemické moridlá a farbivá zakrývajúce štruktúru dreviny. Väčšina kyjatických hračiek však zotrváva v pôvodnom hnedočervenom zafarbení. Najtypickejšou hračkou je koník na dvoch alebo štyroch kolieskach, so záprahom, s jazdcom, so sánkami alebo iné zviera na dvoch alebo štyroch kolieskach (krava, vôl, býk, prasa, kohút, ježko, zajac), klepáč v podobe koníka, domčeky a detský nábytok (postieľky, stolčeky, skrinky, kolísky, stolíky do detských izieb), police na taniere, kazety rôznych veľkostí, pracovné nástroje (fúrik, voz), ale aj schematické postavičky ľudí (gazda, gazdiná). Výroba kyjatických hračiek je stále živá v pôvodnej oblasti výroby, ale aj mimo nej. V súčasnosti sa jej venujú Ladislav Hedvigi z Rimavských Zalužian, Anton Oboňa z Lazian, Karol Strnište zo Smižian, Martin Šalgo zo Sliača a kyjatickými vzormi sa inšpiruje aj majsterka ľudovej umeleckej výroby Jana Majerská z Novej Bane.
Predkladateľ
Kyjatické hračky, o.z., Ústredie ľudovej umeleckej výroby
Rok zápisu
2022
Certifikát číslo
CTLK-RZNKD-2021/002
