Regióny Domaniža, Podzoborie, Poiplie a Torysky majú odlišné národnostné a konfesionálne zloženie, preto majú aj svoje typické vzory a pomenovania. V oblasti Domaniže farbia vajíčka viacfarebne anilínovými farbami. Ornamentálne prvky, motívy a kompozície sú tvorené z kombinácií geometrických vzorov s rastlinnými, kozmogonickými, poľnohospodárskeho náradia a inými nazývanými ako čečinka, veľká koscelačka, hrable a i. V Podzoborí a na Poiplí sa „píšu“ vajíčka tou istou technikou, ale farbia sa prírodnými farbivami v jednom až dvoch odtieňoch získaných z odvaru zo šupiek cibule, z bobule bazy a pod. Názvy poipeľských motívov sú napr. račí chvost, boží rebrík, v Podzoborí rozmarín či rýľ. V Toryskách sa používajú motívy výšiviek z pásov ženských záster s názvami vetvička, špirály, kvety, farbené len jednou farbou získanou vylúhovaním krepového papiera.
Vzor sa na škrupinu vyfúknutého slepačieho vajíčka „píše“ zohriatym včelím voskom alebo parafínom. Na povrch vajíčka sa nanáša nástrojom nazývaným pisárka – čo je v rázštepe drevenej rúčky kolmo upevnený medený pliešok skrútený do tvaru trubičky. Po nanesení vosku sa vajíčka ponárajú do farby. Škrupina zakrytá voskom si zachová svoju pôvodnú farbu, ostatné časti sa zafarbia. Keď sa proces ponárania opakuje viackrát – od svetlejších odtieňov k tmavším – ide o unikátnu techniku viacfarebného batikovania kraslíc voskom. Na záver sa vosk odstráni handričkou nahriatím vajíčka.
V súčasnosti sú aktívne štyri výrobkyne kraslíc – Silvia Molnár Belány z oblasti Podzoboria, Anna Sakmárová z Torysiek, Tünde Benko z oblasti Poiplia a Soňa Belokostolská tvoriaca domanižské vzory. Odovzdávajú techniku zdobenia mladšej generácii a pedagógom, uverejňujú informácie v médiách a na sociálnych sieťach, robia prednášky, výstavy zo svojej tvorby. Najmladšej generácii približujú tradičné veľkonočné kraslice ich regiónu prostredníctvom maľovaniek, hry pexeso, kartovej hry kvarteto, detských dielničiek.