Karička z Parchovian (ženské koleso, zemplínska karička, karička) je ženský kruhový tanec, ktorého hudobným podkladom býva spravidla spievanie piesní samotných tanečníc, zostavených do súvislého pásma s narastajúcim tempom. Tanec začína vedúca predspeváčka niekoľkotaktovým predspevom a rozkrútením kolesa v smere pohybu hodinových ručičiek, ku ktorej sa postupne pridávajú ostatné tanečnice. Minimálne po jednej spevnej slohe začne niektorá z tanečníc rozbehový motív, pričom ostatné tanečnice sa k nej pridajú. Špecifikom karičky z Parchovian je jej elipsovitá variácia, obrátená karička (kedy sú tanečnice tvárou von z kruhu oproti zvyčajnému postoju tvárou dovnútra) a tancovanie vo vlnovkách (dominantná tanečnica rozpojí karičku a v tvare hada ju presunie na iné miesto a opätovným spojením pokračujú v tanci). Počas spevu tanečnice výskajú, každá svojským spôsobom. Nositeľkami prvku sú ženy z Parchovian a ich blízkeho okolia, od dievčenského po seniorský vek. Karička je pôvodne tanečný prejav žien, ktorým sa prezentovali pri rôznych oslavách, napr. počas svadby, pri muzike, dožinkách, priadkach, počas fašiangov alebo jednoducho pri voľnej zábave v rámci obce. Postupným zánikom tradičných tanečných príležitostí sa oslabila kontinuita tradovania tohto typu tanca. Tanečná príležitosť, ktorá však kontinuálne poskytovala a dodnes poskytuje priestor pre realizáciu karičiek, je svadba. Práve táto obradová príležitosť zabezpečila kontinuitu priameho tradovania z generácie na generáciu. K výraznému oživeniu tanca prispel aj rozmach folklórneho hnutia a to najmä činnosť folklórnej skupiny Parchovianka (vznikla v roku 1971). Členky folklórnej skupiny Parchovianka sú z hľadiska vernosti štýlovej interpretácie zárukou udržania tanečného prvku v pôvodnom podaní. Vyplýva to zo znalostí tanečných motívov a ich vzájomných kombinačných väzieb. Veľký význam má aj pre samotných obyvateľov obce vnímajúcich karičku ako súčasť ich kultúrnej identity, ktorou sa prezentujú vo svojom okolí, kraji, na celom Slovensku aj v zahraničí.