Guba je vlnený pokrovec so zatkaným vlasom. Pôvodne sa tkaniny s vlasom používali ako pokrovce na kone, do vozov a na výrobu dlhých plášťov pre pastierov. Guba sa vyznačuje tým, že sa do osnovy z vlny vždy po 3 – 4 útkoch pod dvojice osnovných nití vkladajú pramene vlny. Po utkaní sa guba zloží z krosien a konce výrobku sa na oboch stranách uviažu gubárskym uzlom. Následne sa guba musí oprať, aby sa nesplstila. Pranie sa začína jemným vyčesaním tkaniny zavesenej na pevnom podklade, následne sa tkanina vkladá dole vlasom do validla (špeciálneho hydrotechnického zariadenia) a napokon vyčesáva gubárskym hrebeňom. Na výrobu gúb sa používa ručne spracovaná ovčia vlna, najlepšie vlna z ovce valašky, ktorú chovajú aj v Klenovci.
Prvá zmienka o drsnom vlasatom pokrovci alebo o odeve z tkaniny s vlasom na území Uhorska pochádza z roku 1387. Používanie guby a transmisia vedomostí a zručností gubárskej výroby má na Slovensku niekoľko storočí trvajúcu tradíciu, ktorá s výrobcami gúb prenikala na územie dnešného Slovenska počas valašskej kolonizácie od 14. storočia z Balkánu. Okrem Gemera vyrábali guby remeselne aj gubári v Šariši, Zemplíne, Above a domácka výroba gúb bola rozšírená v Zemplíne a Užskej župe.
Po úpadku gubárskej výroby na začiatku 20. storočia na miestne tradície nadviazala výroba gúb organizovaná Ústredím ľudovej umeleckej výroby. ÚĽUV výrobu obnovilo v roku 1958 a jeho pôsobením sa gubárstvom začali zaoberať aj výrobcovia v Klenovci.
Gubárstvo je súčasťou kultúrnej a lokálnej identity spoločenstva obce Klenovec. Obyvatelia obce aktívne združení v RODON Klenovec, o. z., v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom v Rimavskej Sobote – kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja – organizujú tvorivé dielne a remeselný tábor pre deti a mládež. Zároveň sa snažia prepájať obyvateľov obce s jej samosprávou, ktorá založila a prevádzkuje Múzeum súkenníctva a gubárstva. Súčasťou miestneho spoločenstva je aj jediný výrobca gúb na Slovensku Ján Fotta, nositeľ titulu Majster ľudovej umeleckej výroby
Prvá zmienka o drsnom vlasatom pokrovci alebo o odeve z tkaniny s vlasom na území Uhorska pochádza z roku 1387. Používanie guby a transmisia vedomostí a zručností gubárskej výroby má na Slovensku niekoľko storočí trvajúcu tradíciu, ktorá s výrobcami gúb prenikala na územie dnešného Slovenska počas valašskej kolonizácie od 14. storočia z Balkánu. Okrem Gemera vyrábali guby remeselne aj gubári v Šariši, Zemplíne, Above a domácka výroba gúb bola rozšírená v Zemplíne a Užskej župe.
Po úpadku gubárskej výroby na začiatku 20. storočia na miestne tradície nadviazala výroba gúb organizovaná Ústredím ľudovej umeleckej výroby. ÚĽUV výrobu obnovilo v roku 1958 a jeho pôsobením sa gubárstvom začali zaoberať aj výrobcovia v Klenovci.
Gubárstvo je súčasťou kultúrnej a lokálnej identity spoločenstva obce Klenovec. Obyvatelia obce aktívne združení v RODON Klenovec, o. z., v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom v Rimavskej Sobote – kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja – organizujú tvorivé dielne a remeselný tábor pre deti a mládež. Zároveň sa snažia prepájať obyvateľov obce s jej samosprávou, ktorá založila a prevádzkuje Múzeum súkenníctva a gubárstva. Súčasťou miestneho spoločenstva je aj jediný výrobca gúb na Slovensku Ján Fotta, nositeľ titulu Majster ľudovej umeleckej výroby
Predkladateľ
RODON Klenovec, o. z., Ján Fotta, Gemersko-malohontské osvetové stredisko, Obec Klenovec
Rok zápisu
2024
Certifikát číslo
CTLK-RZNKD-2023/005
