Gajdica

Gajdica patrí do skupiny tzv. jazýčkových aerofónov, a teda v rámci slovenského inštrumentára do skupiny, kam sa radia aj všetky typy gájd. Dôvodom je rovnaký princíp tvorby tónu a aj herná prax. Gajdica tak plnohodnotne patrí do široko rozvinutej gajdošskej tradície na Slovensku. Ide o sedemdierkový cylindrický nástroj klarinetového typu, ktorý využíva jeden plátok (jazýček). Vyrába sa vŕtaním do dreva liesky, bazy alebo javora a jeho dĺžka dosahuje 35 – 45 cm. Jeho telo tvoria tri časti: pískadlo perdzavka, melodická píšťala gajdica a kravský roh ruh. Na melodickej píšťale je zvrchu vyrezaných šesť otvorov, siedmy sa nachádza na zadnej strane. Hlas nástroja je mimoriadne prenikavý, sýty a jeho prirodzené ladenie najmä v minulosti významne ovplyvňovalo aj spevný prejav hráčov. Na existencii a zachovaní gajdice a jej hudobno-štýlového prejavu mali, a dodnes majú, veľký podiel gajdičiari regiónu Horného Šariša. Pôvod, hlbšia história a územné rozšírenie tohto nástroja nie sú dostatočne známe, no najstaršie zmienky o ňom siahajú k prelomu 19. a 20. storočia do obcí Kamenica a Lúčka-Potoky (dnes okr. Sabinov). Odtiaľ sa gajdica postupne rozšírila do ďalších obcí hornotoryského regiónu, v ktorých existovala pastierska tradícia. Najvýraznejším a najstarším známym gajdičiarom bol Andrej Mizerák (1897 – 1977) z obce Lúčka-Potoky, ktorý po celý život prispieval k uchovávaniu a propagácii gajdice a významne prispel aj k výchove ďalších hráčov na tento nástroj. Základom herného repertoáru tohto nástroja sú pastierske piesne, samostatné inštrumentálne melódie a signály. Významný je aj segment tanečných melódií odzemkového typu, no najvýraznejšie sa gajdica spája s hudobným sprievodom k jedinečnému tancu pastierskej kultúry s názvom Ofči zdich. Starobylá gajdičiarska tradícia prirodzene podlieha inovácii: jedna z najvýraznejších patrí Alexandrovi Gernátovi, ktorý v roku 1976 vyrobil z jednoduchej gajdice tzv. dvojgajdicu, štýlovo aj esteticky zapadajúcu do filozofie gajdičiarskej hry. Unikátnosť gajdice, jej inšpiratívnosť a životaschopnosť dokazuje rozširujúci sa okruh gajdičiarov, ktorí dnes prezentujú tento nástroj a jeho hudobnú kultúru na folklórnej scéne. Folklórna skupina Jána Lazoríka z Krivian používa gajdicu ako sprievodný nástroj svojich tanečno-divadelných pásiem.