• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Črpáky

Črpáky

Črpáky 1750 1168 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
Črpáky, čerpoki, čerpaki ako súčasť bačovského riadu sa úzko viažu na salašnícke spoločenstvo – baču, valachov a honelníkov. Od obdobia včasného feudalizmu (9. – 12. storočia) bol chov oviec súčasťou kultúry generácií ľudí žijúcich na území Slovenska. Znalosť bačovania sa odovzdávala z generácie na generáciu, takže v niektorých obciach na Slovensku sa vytvorili tradičné bačovské a valaské rody. Za stáročia svojej existencie táto drevená nádobka s uchom a vsadeným dnom nielen plnila svoje praktické poslanie – pitie žinčice, mlieka, vody, odmerka na potrebné množstvá tekutín, ale stala sa i symbolom slovenských salašov. Črpák, ako symbol pastierstva, nebol nikdy obchodným artiklom. Slúžil ako predmet výmeny za ovcu, kozu alebo riad či pomôcku. Amatérski rezbári aj v súčasnosti vyhľadávajú ešte žijúcich bačov z celého územia Slovenska, ktorí poznajú i funkčné nároky na črpák, nielen jeho estetickú funkciu. Črpáky boli rozšírené na širokom teritóriu Karpát a Balkánu, všade tam, kde prevládal horský typ chovu oviec. Na území Slovenska sa v 19. storočí črpáky používali najmä v okolí Detvy, Zvolena, Banskej Bystrice a na hornom Ponitrí, v 20. storočí sa rozšírili aj na Oravu, Kysuce, Liptov a Spiš. Väčšinou boli výrobcami a užívateľmi črpákov samotní pastieri, ale črpáky vyrábali i rezbári v dedine, ktorí ako mladí slúžili na salašoch. Od 19. storočia sa stretávame až s tromi typmi črpákov odlišných najmä konštrukciou a spôsobom spojenia ucha s nádobou, tvarom i dekórom: východoslovenským, severoslovenským a stredoslovenským. Východoslovenský, najstarší typ črpáka, tzv. celistvý, je vyrezávaný z jedného kusa dreva (označovaný aj ako gemerský − rozšírený na Gemeri a Spiši). Severoslovenský črpák charakterizuje ucho nasadené na puterku/geletku zvlakom, tzv. rybinou, ktoré je spojené drevenou alebo mosadznou obrúčkou (označovaný aj ako liptovský − rozšírený v Liptove a na Orave). Stredoslovenský, rozložiteľný typ črpáka, má ucho spojené s nádobkou v hornej časti zúbkom a v spodnej časti obrúčkou (označovaný aj ako detviansky – rozšírený na Podpoľaní). Rezbárska výzdoba sa sústreďovala na ucho črpáka (geometrické, zoomorfné, antropomorfné figurálne motívy zo života a práce na salašoch), ale niekedy sa zdobila aj nádobka a mosadzná obrúčka. Znalci ľudového výtvarného umenia tvrdia, že v dekoratívnom stvárnení ucha nemajú slovenské črpáky v Európe obdobu. Aj keď vo svojom prirodzenom sociálnom prostredí plnili predovšetkým svoju úžitkovú úlohu, ich výzdobu možno považovať za samostatné výtvarné diela.
Predkladateľ
Horehronské múzeum, Ľubomír Tatarka
Rok zápisu
2021
Certifikát číslo
CTLK-RZNKD-2020/005

   

Galéria