vyvolávania

krátke prejavy so signálnou, oznamovacou a komunikatívnou funkciou. Rozlišujeme hovorené, vykrikované a spievané prejavy vo forme:
a) monológu, ku ktorým patria vyvolávania podomových obchodníkov. Boli to hudobne jednoduché recitatívne výzvy, oznamy, ktoré mali upútať pozornosť zákazníkov. Spievaný deklamačný charakter prevažne v rozsahu tercie mali vyvolávania sklenárov, drotárov, miškárov a handrárov. Handrári dopĺňali či nahrádzali vyvolávania pískaním na handrárskej píšťale. Formu vyvolávania mali tiež spevy nočných hlásnikov s rozvinutejšou piesňovou formou;
b) dialógu, akými sú vyvolávania na diaľku vo voľnej prírode. Spievali sa pri pasení kráv, oviec, pri lúčnych prácach a prácach v lesných škôlkach. Formu vyvolávania mali tiež niektoré prejavy kalendárneho obradového folklóru (zvolávania na jánske či jurské ohne) a detské piesne pri hrách. Pastierske, lúčne či kosecké vyvolávania sa využívali iba vo vyššie položených oblastiach Slovenska (Púchovská dolina, Kysuce, Liptov a inde). Sú to väčšinou nestrofické útvary recitatívneho charakteru. Melódia je predharmonická, úzkorozsahová, prevažne descendenčná. Dôležitým znakom je zvolanie – formula (helelo, helelo; hoja, Ďura, hoj), ktoré sa vyskytovalo na začiatku alebo na konci vyvolávania. Rozvinutejšiu piesňovú formu mali vyvolávania k jánskym a jurským ohňom.