výmenný obchod

výmenný obchod

výmenný obchod 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

výmenný obchod

obchod založený na výmene tovaru za tovar. Bol prvotnou formou obchodu. V začiatkoch vývoja obchodu náhodná výmena tovaru postupne prerástla do pravidelnejšieho obchodovania. Hodnota jedného tovaru sa stala ekvivalentom iných tovarov (dobytok, drahé kovy, železné hrivny atď.). Niektoré pôvodné meradlá hodnoty (dobytok) však pretrvávali i v čase, keď sa výmenným prostriedkom stali razené mince. Samotný názov peniaze vznikol od latinského slova pecus – dobytok. Naturálna výmena v tradičnom obchode pretrvávala do zániku jeho tradičných foriem v polovici 20. storočia. Tradiční obchodníci vymieňali svoj tovar predovšetkým za potraviny. Výmenný obchod sa uplatňoval v hrnčiarstve, vápenníctve, ovocinárstve ap. Hrnčiari na jarmokoch predávali za peniaze, na dedinách uprednostňovali výmenný obchod. Jednotkou miery bol obsah hrnčiarskej nádoby. Napr. hodnota mliečneho hrnca v Pukanci sa rovnala 1 miere obilia, 2 mieram fazule, kukurice, hrachu. Hrnčiari z Gemera vymieňali svoj tovar za obilie, ovocie, ľan, konope, novohradskí hrnčiari získavali výmenou bôb, jačmeň, ovos. Vápenkári používali pri výmennom obchode viacej druhov mier – nádob s rozličným obsahom. S obilím získaným výmenou za ovocie sa vracali z ciest ovocinári z viacerých oblastí na Slovensku. Výmenný obchod spolu s ďalšími formami tradičného obchodovania po 2. svetovej vojne zanikol.

AutorĽubica Falťanová

Literatúra

Drábiková, E.: Ľudové ovocinárstvo na Slovensku. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 76, Etnografia, roč. 23, 1982, 59-116.
Bednárik, R.: Ľudová výroba vápna. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského-Musaica, roč. 13, 1962, 70-114.
Markuš, M.: Odbyt a spôsoby predaja šivetických hrnčiarskych výrobkov na prelome 19. a 20. storočia. In: Gemer, roč. 1, 1973, 91-102.

Preskočiť na obsah