vykladaná stena

stena, ktorá vzniká postupným nakladaním vrstiev premiesenej hliny bez debnenia. Hlina potrebná na stavbu sa nakopala buď priamo na stavenisku alebo v hliníku v chotári obce. Na stavenisku sa rozhrnula a poliala vodou. Súčasne sa do nej pridali plevy a nasekaná slama, ktoré mali po vyschnutí zabezpečiť väčšiu súdržnosť steny. Následne sa šliapaním ľuďmi alebo dobytkom dobre vymiesila. Vykladané steny nemali základy, hlina sa vidlami kládla priamo na očistený a vyrovnaný terén. Obvodové múry i priečky stavby o hrúbke 60-80 cm sa budovali naraz, v troch etapách po asi 80 cm vysokých vrstvách, ktoré sa nechali preschnúť. Do rohov a spojov stien sa na viazanie a spevnenie vkladalo raždie. Otvory na okná a dvere sa buď vynechali počas budovania, alebo sa vysekali dodatočne, po dokončení celej stavby. Hotové steny boli nerovné a strapaté, preto sa museli osekaním vyrovnať a omazať redšou hlinou. Až po dôkladnom vyschnutí celej stavby ju bolo možné zakryť strechou. Technika nabíjania stien sa vyskytovala len v Podunajskej oblasti. Ide o veľmi archaickú techniku, ktorá sa ojedinele udržala až do 1. polovice 20. storočia, keď ju vystriedala murovaná konštrukcia z nepálenej alebo pálenej tehly.