viechahttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/viecha1.jpg800568Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
viecha
má niekoľko významov, väčšinou spojených so súkromným predajom vína z vlastnej úrody:
vývesný znak na súkromných vinohradníckych domoch, ktorý oznamoval, že tu práve čapujú víno z vlastnej úrody. Ako symbol sa používal už v stredoveku; od 15. storočia bola povinnosť vyvesiť viechu počas výčapu vína uvedená aj v mestských štatútoch. Viecha bola na tyči vyvesenej zo strechy alebo zasunutej do špeciálnej (často umelecky zdobenej) objímky. Väčšinou bola z čečiny alebo viničných listov, v medzivojnovom období niekedy jej tvar vytvorili zo žiaroviek. Viecha signalizovala nielen fakt predaja, ale aj druh ponúkaného vína (biele, červené, mladé, staré, extrastaré);
právo predávať víno z vlastnej produkcie v súkromných priestoroch vinohradníkov. Od r. 1899 smeli vinohradníci predávať svoje víno iba na základe platných licencií, ktoré udeľovala vinohradnícka organizácia. V r. 1929 bol opäť obnovený slobodný predaj vlastného vína. Právo vyvesiť viechu mal vinohradník viackrát v roku, vždy na dobu 14 dní. Adresy otvorených viech uvádzali aj miestne noviny;
priestory „pod viechou“ (obyčajne domy vinohradníkov), kde sa čapovalo víno z vlastnej produkcie. Rodina sa utiahla do jednej izby, ostatné izby, ale aj kuchyňa, podbránie, dvor atď. uvoľnili pre hostí. Interiér tvorili stoly a dlhé drevené lavice, obsluhoval sám vinohradník a jeho rodina. Konzumácia vína pod viechou bola významnou súčasťou mestského spoločenského života;
tyč ozdobená čečinou a fľašou vína, ktorá označovala zákaz vstupu do viníc v čase pred oberačkami;
(glajcha) – znak, že sa skončila stavba múrov alebo krovu nového domu;
zväzok slamy na čistenie pece alebo zapaľovanie ohňa;
(vieška) – zväzok konárov alebo zdobený stromček používaný pri niektorých zvykoch (zváč).
Viecha v Bratislave. 30. roky 20. storočia. Poskytol P. Salner
Viecha v Bratislave. 30. roky 20. storočia. Poskytol P. Salner
AutorPeter Salner
Literatúra
Kalesný, F.: Z dejín bratislavského vinohradníctva a vinárstva. Ročenka Bratislava, zv. IV, 1967, 267-308. Salner, P.: Bratislavské kaviarne a viechy. Bratislava 2007. Přibík, J.: Pod bratislavskými viechami. Bratislava 1935.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.