vidly

vidly

vidly 800 608 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

vidly

hospodárske náradie, zakončené dlhými hrotmi. Slúžili na manipuláciu s krmovinami, stelivom, hnojom, niektorými plodinami a na úpravu pôdy. Používali sa aj pri love zajacov, divých kačíc i pri budovaní hlinených stavieb. Najstaršie formy vidiel, nazývaných rázsochy, samorodnie vidly, boli zo samorastlého konára. Tvar hrotov (zubov) vidiel bol prispôsobený ich účelu. Dlhšie, tenšie a mierne ohnuté zuby mali vidly na roztriasanie a ukladanie sena a slamy. Na jej vytriasanie pri mlátení obilia cepmi i na prehadzovanie pliev používali na juhu Slovenska humenné vidly. Hrubé a rovné zuby mali železné vidly na okopávanie viniča a drevené vidly na hnoj. Na manipuláciu so zemiakmi a repou slúžili železné vidly, ktoré mali 6 až 9 zubov, zakončených guľôčkami, aby sa do plodín nezabodávali. Drevené vidly vyrábali pre vlastnú potrebu i na predaj v rámci domáckej výroby. Železné vidly boli kováčskymi, od 19. storočia aj továrenskými výrobkami.

Vidly, 1. polovica 20. storočia: samorastlé vidly, Vysoká (okr. ); dvojrohé a trojrohé vidly na seno, Stredné Plachtince (okr. Veľký Krtíš); vidly na hnoj, Horehronie; vidly na plevy, Suchohrad (okr. ) a Veľký Blh (okr. ); železné vidly na okopávanie viniča, Čápor (okr. ); železné vidly na seno, používané na celom území Slovenska; vidly na zemiaky, Dolný Ohaj (okr. ). Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba J. Mertuš.
Vidly, 1. polovica 20. storočia: samorastlé vidly, Vysoká (okr. ); dvojrohé a trojrohé vidly na seno, Stredné Plachtince (okr. Veľký Krtíš); vidly na hnoj, Horehronie; vidly na plevy, Suchohrad (okr. ) a Veľký Blh (okr. ); železné vidly na okopávanie viniča, Čápor (okr. ); železné vidly na seno, používané na celom území Slovenska; vidly na zemiaky, Dolný Ohaj (okr. ). Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba J. Mertuš.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Nižňanský, J. R.: Brestovianske žatvy a mlatby v minulosti. In: Slovenský národopis, 6, 1958, 238-278.
Podolák, J.: Poľnohospodárstvo a pastierstvo. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Bratislava 1969, 15-164.

Preskočiť na obsah