viachlas

spoločný prejav viacerých spevákov, ktorí vytvárajú rozdielne melodické a rytmické hlasy spojené do jednotného hudobného prednesu. Vokálny viachlas je vnútorne bohato regionálne, ale i žánrovo diferencovaný. Na západnom Slovensku sa využíva novšia forma terciového a sextového paralelizmu a ich voľná harmonická kombinácia (Záhorie, myjavské kopanice, v Nitriansku a na Dolnom Trenčiansku) v svadobných, ľúbostných, regrútskych a vojenských piesňach. Stredné a severné Slovensko má voľnejšie a funkčne diferencované vedenie hlasov, najmä na Kysuciach, Orave, Horehroní, Hornom Liptove, na Gemeri a Spiši. Ich štýl siaha od terciového, kvartového a kvintového paralelizmu po trojzvukové kombinácie a improvizované komorné a zborové formy v trávniciach, koseckých, pastierskych, zbojníckych, drevorubačských a ľúbostných piesňach až po heterofonické vedenie hlasov (severný Spiš). Východné Slovensko vytvára viachlasné prejavy heterofonického štýlu (medzi unisonom a voľným vybočením hlasov), najmä v mužských regrútskych spevoch a ženy v čisto vokálne prednesených tanečných kolesových tancoch a piesňach. Viachlasné spevné prejavy sú spojené s výraznými spevnými technikami. Muži spievajú na severe vysokým emfatickým, exaltovaným hlasom a mohutným, farebne vyváženým zborovým prejavom v Gemeri, na Spiši, Liptove a Horehroní. Ženy uprednostňujú na severe a severovýchode silný hrudný hlas a prenikavý spevný prejav, na východe, severovýchode a strednom Slovensku jemný, vysoký a znelý hlavový tón. Rozmanité viachlasné techniky a spôsoby prednesu prispievajú k výraznej interpretačnej a umeleckej úrovni spevnej tradície na Slovensku. Vyzdvihnúť možno horehronský viachlas či ženské spevy heterofonického štýlu na Spiši.