valčík

(valcer, volcer, volc, valec, valček, keringő, németeš)
novodobý zľudovený párový tanec rakúsko-nemeckého pôvodu. Predchodcom valčíka bol lendler. Historické korene siahajú do konca 18. storočia, keď bol valčík uvedený vo Viedni. Odtiaľ sa v priebehu 30. rokov 19. storočia šíril do Európy ako salónny tanec v tzv. valčíkovej tanečnej horúčke, umocňovanej sprievodnými Straussovými a Lannerovými valčíkovými melódiami. V ďalších krajinách si rýchlo získal popularitu a udomácnil sa najskôr v tanečnom repertoári mestskej spoločnosti, odkiaľ sa šíril na vidiek. Na Slovensku sa šíril už v 19. storočí, postupne z miest do dedín a zo západu na východ. Na vidieku sa udomácnil až v 1. polovici 20. storočia. Po choreografickej stránke sa valčík v našom prostredí udomácnil ako unifikovaný, jednoduchý a takpovediac „štandardizovaný“ tanec.
Základ tanečnej zložky spočíval v dvojitom rotačnom pohybe páru, ktorý v čelnom postavení a vo valčíkovom držaní víril voľne po priestore, obyčajne jednoduchým prísunným valčíkovým krokom. Hudobný podklad k valčíkom tvorili ľudové piesne, ako aj piesne zľudovené a umelé, v trojdobej metrike a v živom tempe. S valčíkom súvisia aj niektoré strofické tance (kuri krik s valcerom z okolia Bardejova, cíferský valčík ako súčasť besedy) a často bol súčasťou tanečných hier s výberom partnera. Vyskytoval sa aj medzi svadobnými tancami. Rovnako ako pri polkách, aj valčíky sa profilovali predovšetkým ako zábavné tance, ktoré boli súčasťou tanečných zábav a ďalších oslavných tanečných príležitostí, bez výraznej obradovej funkcie. V súčasnosti je valčík (spolu s polkou) na Slovensku jedným zo všeobecne rozšírených tancov v mestách a predovšetkým na vidieku.