uterák
(ručník, hantuch)
textília z konopného, ľanového alebo bavlneného plátna (šírka zvyčajne 40-50 cm, dĺžka 80-150 cm), slúžiaca na osobnú hygienu, ale aj ako dekoratívny bytový doplnok alebo obradový predmet. Uterák na utieranie bol zavesený na klinci blízko dverí alebo priamo na dverách, dával sa aj na vešiak nad sporákom alebo bol prehodený cez žŕdku. Ozdobný uterák visel na zvláštnom vešiaku tak, aby boli viditeľné oba vytkané alebo vyšívané konce s menom majiteľky, figurálnymi motívmi či nápismi. Súčasťou vešiaka mohlo byť zrkadlo. V 19. a prvej polovici 20. storočia boli uteráky súčasťou výbavy mladuchy. Ich počet sa podľa oblastí a bohatstva rodiny rôznil. V niektorých, najmä východoslovenských regiónoch tvoril uterák súčasť svadobného odevu družbov, alebo mladucha rozdávala rodine a svadobným funkcionárom uteráky ako svadobný dar. Ak bol v dome mŕtvy, zakrylo sa zrkadlo uterákom.
textília z konopného, ľanového alebo bavlneného plátna (šírka zvyčajne 40-50 cm, dĺžka 80-150 cm), slúžiaca na osobnú hygienu, ale aj ako dekoratívny bytový doplnok alebo obradový predmet. Uterák na utieranie bol zavesený na klinci blízko dverí alebo priamo na dverách, dával sa aj na vešiak nad sporákom alebo bol prehodený cez žŕdku. Ozdobný uterák visel na zvláštnom vešiaku tak, aby boli viditeľné oba vytkané alebo vyšívané konce s menom majiteľky, figurálnymi motívmi či nápismi. Súčasťou vešiaka mohlo byť zrkadlo. V 19. a prvej polovici 20. storočia boli uteráky súčasťou výbavy mladuchy. Ich počet sa podľa oblastí a bohatstva rodiny rôznil. V niektorých, najmä východoslovenských regiónoch tvoril uterák súčasť svadobného odevu družbov, alebo mladucha rozdávala rodine a svadobným funkcionárom uteráky ako svadobný dar. Ak bol v dome mŕtvy, zakrylo sa zrkadlo uterákom.
