sukňa

sukňa

sukňa 800 1027 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

sukňa

(kabát, kamža, kitľa)
súčasť základného ženského odevu, zakrývajúca od pása dolnú časť tela. Podľa formy sa na Slovensku nosili najmä sukne do pása a sukne so živôtikom. Podľa funkcie existovali vrchné a spodné, pracovné a sviatočné sukne. Sukne sa šili z 3 až 6 rovných alebo koso zostrihnutých dielov, z bieleho i farebného, domáceho aj kupovaného materiálu. Predný diel, ktorý zakrývala zástera bol z úsporných dôvodov vždy z lacnejšej látky; v strede alebo na boku mal rozparok. Zadné diely boli v páse nazberané, riasené alebo skladané. V páse boli všetky diely všité do obalku, ktorý sa uväzoval na pár tkaníc. Spodný okraj sukne sa z vnútornej strany spevňoval širším pruhom, ktorý bol spravidla z farebne odlišného materiálu. Sukne na všedný deň boli predovšetkým z pracích materiálov – farbiarskeho plátna, modrotlače, kanafasu, kartúnu, flanelu alebo barchetu. Na sviatočné a obradové príležitosti sa sukne šili z rôznych druhov vlnených, hodvábnych alebo bavlnených priemyselne vyrábaných látok – zo súkna, kašmíru, zamatu, šifónu, damasku alebo brokátu, často s lesklým povrchom. Materiál, farebnosť a výzdoba sukne záviseli od miestnych alebo regionálnych zvyklostí, príležitostí nosenia, veku nositeľky a od dobových módnych zmien. V niektorých oblastiach severozápadného a severného Slovenska bol na sukňu prišitý živôtik. Živôtik sa od ostatných živôtikov odlišoval svojim predným i zadným hrotitým výstrihom. Pôvodne sa sukne so živôtikom šili zo súkna a patrili k obradovým odevným súčiastkam. Zvláštnou odevnou súčiastkou bola zadná zástera, ktorá plnila funkciu sukne, ale sukňou v pravom slova zmysle nebola.

Sukňa, okolie Bardejova, 1957. Kresba R. Mikulová, Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave
Sukňa, okolie Bardejova, 1957. Kresba R. Mikulová, Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave

AutorMojmír Benža

Literatúra

---

Preskočiť na obsah