štít

štít

štít 800 542 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

štít

stavebný prvok uzatvárajúci spredu aj zozadu priestor pod strechou. V tradičnom staviteľstve vznik štítu súvisí so zmenou valbovej strechy na sedlovú. Zmenu podnietilo v 18. storočí zavádzanie komína, čím sa z podstrešného priestoru odstránil dym, to následne umožnilo povalu využiť na skladovacie alebo obytné účely. Pletený štít z prútia a omazaný hlinou sa považuje za najstaršiu formu štítu. Vyskytoval sa najmä v nížinných oblastiach. Doštený štít, v rôznych formách a úpravách predstavuje najrozšírenejšiu formu štítu na Slovensku. Súčasťou došteného štítu, jeho vrcholu, mohla byť kužeľovitá strieška (hálka) spolu s profilovaným stĺpikom, nástrešníkom. Spodná, debnená časť hálky bývala niekedy zdobená maľbou, textom alebo symbolmi remesla majiteľa domu. Murované štíty sa začali budovať až koncom 18., ale najmä od polovice 19. storočia. Súviselo to so zmenou stavebného materiálu, keď sa čoraz viac začala používať nepálená i pálená tehla. Okrem jednoduchých trojuholníkových štítov sa vyskytovali aj štíty, ktorých tvary boli ovplyvnené barokom a empírom.

Štít, Heľpa, okr. Brezno, 1971. Foto: Ján Botík. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave
Štít, Heľpa, okr. Brezno, 1971. Foto: Ján Botík. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave

AutorMojmír Benža

Pozri aj
Literatúra

Habáň, P.: Štít v ľudovej architektúre (do 30-tych rokov 20. storočia). In: Krásy Slovenska, roč. 62, 1985, č. 1, 26-29.

Preskočiť na obsah