staviteľstvo

stavebná činnosť zameraná na budovanie stavebných objektov na obytné, hospodárske, výrobné, kultové, komunikačné a ďalšie účely. V tradičnom prostredí tvorcami stavieb boli zväčša ich samotní užívatelia. Spomedzi nich sa od 18. a 19. storočia vyčleňovali zručnejší jednotlivci a postupne aj špecializovaní stavební remeselníci – tesári, stolári, murári, kamenári. Pre tradičné staviteľstvo bola príznačná spätosť s miestnymi prírodnými materiálmi – drevom, hlinou, kameňom a pridržiavanie sa tradíciou ustálených technologicko-konštrukčných, funkčných a estetických noriem. V dôsledku toho vznikla pestrá škála regionálnych podôb tradičných stavieb. Na objektoch tradičného staviteľstva dominuje predovšetkým účelovosť. Sú v nich obsiahnuté aj estetické hodnoty, tvorivá aplikácia princípov a prvkov slohovej architektúry a pôsobivé začlenenie do príslušnej krajiny. Svojimi stavebnými a architektonickými hodnotami sa tradičné stavby zaradili k najvýznamnejším zložkám krajinného obrazu a krajinného rázu.