stavebný materiál

súhrn materiálov a výrobkov z nich, ktoré sa používajú pri stavbe budov. Do 19. storočia boli na Slovensku najrozšírenejšími stavebnými materiálmi drevo a hlina. Mäkké drevo zo smrekov alebo jedlí prevažovalo v horských oblastiach. Tvrdé drevo z rôznych druhov stromov prevažovalo v podhorských oblastiach. Z hliny sa stavalo najmä v nížinných oblastiach. Hranice používania oboch materiálov sa často prelínali a menili. Rozdielne boli tiež hranice medzi stavebným materiálom použitým pri stavbe domov a pri stavbe hospodárskych budov. Väčšina hospodárskych budov, s výnimkou maštale, bola až do konca 19. storočia z dreva. Hranica dreva ako stavebného materiálu siahala do 18. storočia až do nížinných oblastí. Od 18. storočia sa hranica hliny začala posúvať do podhorských a horských oblastí. Kameň, najmä tuf, pieskovec, opuka a vápenec sa začali používať až koncom 18. storočia v oblastiach, kde pôvodne prevládalo drevo (Liptov, Hont, Novohrad, Tekov, Gemer). Začiatkom 19. storočia sa začalo stavať z kameňa aj v ďalších oblastiach (Vihorlat, Pohronie, Horná Nitra, Spiš). Zmeny v používaní dreva, hliny a kameňa ako stavebných materiálov boli vyvolané tereziánskymi a jozefínskymi protipožiarnymi nariadeniami, ktoré nakazovali používať nehorľavý stavebný materiál. Nariadenia tak reagovali na ničivé požiare, a tiež na vyčerpávanie lesov v dôsledku rozširujúceho sa banského a hutníckeho podnikania. V priebehu 19. storočia začali na celom Slovensku prevládať nehorľavé a tvrdé stavebné materiály. Začiatok používania pálenej tehly súvisel s rozvojom tehliarstva v 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Všeobecný ústup tradičných stavebných materiálov nastal v 20. storočí, najmä po 2. svetovej vojne.