škola

vzdelávacia a výchovná inštitúcia. Štát vstúpil do školského vzdelávania až v dobe osvietenstva. Dovtedy boli zriaďovateľom škôl, v dedinských komunitách najnižších typov poskytujúcich základy gramotnosti, výlučne cirkvi. Školská reforma z r. 1777 sa týkala predovšetkým štátneho školstva, ale podľa nej sa organizačne prispôsobovali aj cirkevné školy. Najnižším typom boli triviálne školy zamerané na výučbu čítania, písania, počítania a náboženstva. Štát nariadil v r. 1788 školopovinnosť detí od 6 do 12 rokov, ale aj podmienky zakladania škôl – ľudová škola sa mala založiť v obciach a v ich blízkom okolí, kde bolo aspoň sto školopovinných detí. Hoci povinnú školskú dochádzku pritvrdil zákon z r. 1868, pod vplyvom sociálnych problémov roľníckeho obyvateľstva postupovala veľmi pomaly. Praktizovala sa často iba v zimných mesiacoch počas 3–4 školských rokov, keďže deti vypomáhali pri poľnohospodárskych prácach. I keď sa zakladali aj obecné a štátne školy, v sieti ľudových škôl na dedinách prevládala úloha cirkvi. Maďarizáciu škôl 2. polovice 19. storočia zavŕšili na Slovensku Apponyiho zákony (1907). Za 1. ČSR na Slovensku začala platiť povinná 8-ročná školská dochádzka od školského roku 1927/28 podľa školského zákona z r. 1922. V mnohých obciach v ľudových školách pretrvávalo vyučovanie v jednotriednych učebniach. Rozšíril sa počet trojročných meštianskych škôl (v mestách sa pripájal ešte 1 ročník), zakladaných od r. 1868 ako vyšší typ ľudových škôl a počet odborných škôl. Mešťanky sa vyskytovali nielen v mestách, ale i vo významnejších obciach a poskytovali vyššie vzdelávanie po ukončení 5. ročníka ľudovej školy. Avšak pred 2. svetovou vojnou končili povinnú školskú dochádzku vo vyšších ročníkoch dedinských ľudových škôl až 2/3 dorastu. Väčšina ľudových škôl zostala naďalej cirkevných až do r. 1944, keď sa školstvo poštátnilo.