sečkovica

sečkovica

sečkovica 800 655 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

sečkovica

zariadenie na rezanie krmovín na sečku. Staršiu formu sečkovice (rezacia stolica, truhla na rezanie, truhla s kosierom, dedova truhla) tvoril drevený válov, stojaci na nohách, a nôž s rukoväťou (kosier). Ten bol na dolnom konci otočne upevnený na jednoramennom sochore. Zatlačením rukou a šliapnutím na sochor kosier odrezal steblá vyčnievajúce z válova. Oproti starému spôsobu (napr. sekanie sekerou na kláte) umožňovala sečkovica rýchlejšiu prípravu sečky. Používala sa aj na zarovnávanie zväzkov slamy na pokývanie striech. Na Slovensku bola rezacia stolica známa už v 16. storočí. Začiatkom 19. storočia sa používali dokonalejšie strojové sečkovice. Podľa pohyblivého rezacieho mechanizmu boli kyvadlové, kolesové, bubnové, valcové, gilotínové. Na Slovensku bola rozšírená najmä bubnová sečkovica so skrutkovito stočenými nožmi. Od polovice 19. storočia vyrábalo sečkovice asi 70 firiem (napr. strojáreň Pálffyho panstiev v Pezinku) i stolári a zámočníci (napr. M. Treskoň z Bytče). Sečkovicu poháňala ľudská sila, gepeľ alebo motor.

Sečkovica s kosierom. Kráľovce-Krnišov (okr. Krupina). Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto V. Branko, 1977.
Sečkovica s kosierom. Kráľovce-Krnišov (okr. Krupina). Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto V. Branko, 1977.

AutorJuraj Zajonc

Pozri aj
Literatúra

Gergelyi, O.: Vývoj sečkovíc na Slovensku do roku 1918. In: Acta technologica agriculturae 5, 1941, 13-31.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4, 1965, 29-77.

Preskočiť na obsah