rapkáč

samoznejúci nástroj, ktorého zvuk vzniká údermi pružného jazýčka na zuby rotujúceho kolieska. Od dĺžky, hrúbky a šírky jazýčka, počtu zúbkov a intenzity rotácie závisí výška zvuku a jeho časová frekvencia. Poznáme viac typov rapkáčov:

1. malé ručné rapkáče sú najrozšírenejšie. Majú rúčku s ozubeným kolieskom, ktoré je vsadené do rámu (5 – 10 cm x 20 – 30 cm). Na ráme je oproti koliesku umiestnený jazýček. Ten je buď vyrezaný rovno z rámu (idioglotný jazyk), alebo je samostatný a pripojený, zakliesnený do rámu (heteroglotný jazyk). Často sa používajú dve kolieska a dva tenké jazýčky, ktoré vydávajú silnejší zvuk. Stačí okolo rúčky uviesť nástroj do rotácie a ozve sa ostrý zvuk;
2. stolové rapkáče majú kolmo postavený rám so zúbkovitým kolieskom. Na základnej doske je upevnený dlhý jazyk tak, aby bol druhým koncom opretý o koliesko. Stačí kľukou krútiť a ozýva sa rapotavý, prerušovaný tvrdý zvuk. Zúbkované koliesko má priemer 4 – 6 cm a na jeho obvode je vrezaných 10 – 15 zárezov (hlbokých 0,5 – 1 cm);
3. skrinkový rapkáč má koliesko a jazýček v skrinke, z ktorej vystupuje kľuka. Otáčaním sa ozýva rapotavý zvuk, ktorý je zosilnený rezonančnou skrinkou;
4. fúrikový rapkáč má medzi dvoma kolieskami umiestnené zúbkové koliesko, na ktoré udiera zakliesnený jazýček (50 – 70 cm);
5. vežový rapkáč je najväčší (má do 1 metra), ktorý sa rozkmitá pomocou veľkej ručnej kľuky. Umiestnený býva v kostolnej veži.

Rapkáče a klopačky nahrádzali vo veľkonočnom období zvuk zvonov. Deti s nimi zvykli chodiť po dedine a pozývali tak veriacich na obrady. Rapkáče sú pre deti aj zvukovými hračkami, ktoré sú často vymaľované, vyfarbené a vyrezávané do rôznych figúr. Poznáme aj kombináciu rapkáča a klopačky, pričom na jazýček je navyše upevnená hlavica kladiva, ktoré pri rapkaní udiera na dosku.