putňa

putňa

putňa 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

putňa

(putna, bečka, puténka)
drevená nádoba na transport surovín a produktov, na Slovensku najmä hrozna a hnoja. Termín putňa má svoj pôvod v bavorskom nárečovom slove (sloveso putten). O výskyte, používaní putní a ich tvarov nás informujú stredoveké ikonografické doklady. Putne vyrábali debnári z drevených dúžiek, stiahnuté vŕbovými prútmi, neskôr železnými obručami. Na obručiach boli vo vrchnej časti pripevnené železné oká na navliekanie popruhov, ktorými sa putňa upevnila na chrbát. Vo vinohradníckych oblastiach sa v putniach transportovalo hrozno z viníc do zberných nádob. Putne nosievali na chrbte špeciálni nosiči, nazývaní putniari. Drevené formy sa vyskytovali na Slovensku v dvoch formách: na západnom Slovensku to boli pomerne vysoké putne, ktoré mali na chrbtovej strane jednu predĺženú dúžku s otvorom na uchopenie. Na strednom a východnom Slovenku boli rozšírené nižšie tvary so zvýšenou chrbtovou stranou a bez ucha. Drevené putne od polovice 20. storočia nahradili nádoby z umelej hmoty (bečky). Putne často slúžili i na nosenie vody, uhlia. Na strmých malokarpatských viniciach, ale i na vyššie položené lúky a pasienky stredného Slovenska sa používali rôzne varianty putní na vynášanie hnoja.

AutorKatarína Nováková

Pozri aj
Literatúra

Drábiková, E.: Človek vo vinici. Bratislava 1989.
Nováková, K.: Vinohradníctvo a vinohradníci v procesoch transformácií. Trnava 2009.

Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné