prekáračky

prekáračky

prekáračky 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

prekáračky

súčasť žartovných piesní. Počtom významná zložka repertoáru folklórnych piesní, ktoré patria k rôznym piesňovým žánrom (krstinové, svadobné, jánske či vianočné piesne, trávnice, vyvolávania a iné). Prekáračky sú známe najmä ako piesne tanečné a rozkazovačky „pred muzikou“. Základom textov je dvojčlenná opozícia (ja – ty, my – vy/oni) a dialóg, vyskytuje sa aj parodovaná „ja“ forma. Dôležitú úlohu v prekáračkách zohráva pohotovosť speváka, jeho schopnosť improvizovať (napr. aktualizovať známe texty), využíva sa situačná komika a irónia. V textoch dominuje ľúbostná tematika, vzťahy medzi mužským a ženským svetom, nechýbajú ani erotické motívy. Premieta sa v nich aj sociálne rozvrstvenie dedinského spoločenstva (medzigeneračné vzťahy, postoje k menším sociálnym, profesným či etnickým a iným skupinám: Židia, Rómovia, muzikanti, pastieri, staré dievky, svadobní funkcionári, kmotrovci atď.). Časť piesní stavia na prekáraní sa s obyvateľmi iných obcí. Pre melódie sú typické tanečné nápevy starších, modálnych tonálnych štruktúr, ale i nové harmonické typy. Bežné je aj spievanie na tzv. putovný nápev.
Rozlišujeme:

  1. prekáračky s relatívne stabilnou textovou i melodickou zložkou (najmä v obradových piesňach, ale tiež iných), ktorých texty sú často rozšírené aj v iných regiónoch;
  2. improvizované prekáračky, ktorých jazyk je bližší hovorovej reči.

Prekáračky sú dodnes živým piesňovým prejavom.

AutorEva Krekovičová

Literatúra

Krekovičová, E.: Ľudová pieseň. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 301-322.

Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné