polkahttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/polka-b-dribna-kyjov.jpg800577Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
polka
novodobý zľudovelý párový tanec. Na Slovensku sa rozšíril najmä počas medzivojnového obdobia a nadviazal na staršie polkové tance, prevzaté z poľského prostredia. Polky sa od začiatku udomácňovania v tradičnom vidieckom tanečnom repertoári profilovali predovšetkým ako zábavné tance na tanečných zábavách a iných spoločenských podujatiach. Výnimočne (napr. rudľovska poľka zo Zámutova) sa uplatnili v spojení s obyčajmi rodinného cyklu, predovšetkým so svadbou, čím sa menila ich funkcia a postavenie v repertoári. Hudobne a choreograficky sa polky odlišovali od krútivých tancov. Po tanečnej stránke sa vyznačovali väčšou mierou unifikovanosti a jednoduchosti tanečného prejavu. Charakteristickým a najrozšírenejším tanečným motívom je tzv. polkový krok (tanečná obmena premenného kroku) alebo tanečné prešľapovanie v základnom metre sprievodnej tanečnej melódie. Príznačné pre polky je vírenie páru dvojitým rotačným pohybom voľne po priestore. Po choreografickej stránke delíme polky do niekoľkých skupín:
najrozšírenejší je model jednoduchých a motivicky unifikovaných poliek, ktoré sa tancovali na celom území Slovenska;
polky s určitým dominantným tanečným motívom – potrasana, dupkaná, na kroky, kľapkana poľka a iné, ktoré sa tancovali zväčša na jednu vyhranenú melódiu;
strofické alebo figurálne tance s relatívne pevnou hudobno-tanečnou väzbou;
tanečné polkové hry;
improvizačné polkové tance ako napríklad šarišská polka.
Hudobno-rytmický základ polkových melódií tvorili tanečné ľudové i autorské polkové melódie v 2/4 takte a v mierne rýchlom až rýchlom tempe. S metrikou poliek sa spájala (takmer výlučne) hra v es-tam tempe. Bohaté zastúpenie rozmanitých variantov poliek v tanečnom repertoári slovenských dedín dokladujú aj pomenovania polkových tancov, odrážajúce i pohybové rozdielnosti: ceperka (Fintice), čapkaná (Petrovice), Dala som si (Orešany), goralská poľka (horná Orava), hopspolka (Brutovce), hrozená (Vrbovce), hrožena (Raslavice), kozipolka (Pliešovce, Žaškov), krížová polka (Stankovce), skakana (Jakubany), trcipolka (Stankovany, Litava). V tanečnom repertoári pretrvávajú do súčasnosti.
Skočná polka. Daniel Štefanovič a Katarína Matlovičová zo Zohora. Ukážka z programu „Po jednom“ na FS Myjava, 2001. Archív mesta Myjava.Kozipolka. Zápis piesne k tancu. Dobrá Niva (okr. Zvolen), 1952
Dribna. Folklórna skupina z Kyjova (okr. Stará Ľubovňa). FSP Detva, Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó 1987.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.