• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

polka

polka

polka 800 577 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

polka

novodobý zľudovelý párový tanec. Na Slovensku sa rozšíril najmä počas medzivojnového obdobia a nadviazal na staršie polkové tance, prevzaté z poľského prostredia. Polky sa od začiatku udomácňovania v tradičnom vidieckom tanečnom repertoári profilovali predovšetkým ako zábavné tance na tanečných zábavách a iných spoločenských podujatiach. Výnimočne (napr. rudľovska poľka zo Zámutova) sa uplatnili v spojení s obyčajmi rodinného cyklu, predovšetkým so svadbou, čím sa menila ich funkcia a postavenie v repertoári. Hudobne a choreograficky sa polky odlišovali od krútivých tancov. Po tanečnej stránke sa vyznačovali väčšou mierou unifikovanosti a jednoduchosti tanečného prejavu. Charakteristickým a najrozšírenejším tanečným motívom je tzv. polkový krok (tanečná obmena premenného kroku) alebo tanečné prešľapovanie v základnom metre sprievodnej tanečnej melódie. Príznačné pre polky je vírenie páru dvojitým rotačným pohybom voľne po priestore. Po choreografickej stránke delíme polky do niekoľkých skupín:
a) najrozšírenejší je model jednoduchých a motivicky unifikovaných poliek, ktoré sa tancovali na celom území Slovenska;
b) polky s určitým dominantným tanečným motívom – potrasana, dupkaná, na kroky, kľapkana poľka a iné, ktoré sa tancovali zväčša na jednu vyhranenú melódiu;
c) strofické alebo figurálne tance s relatívne pevnou hudobno-tanečnou väzbou;
d) tanečné polkové hry;
e) improvizačné polkové tance ako napríklad šarišská polka.
Hudobno-rytmický základ polkových melódií tvorili tanečné ľudové i autorské polkové melódie v 2/4 takte a v mierne rýchlom až rýchlom tempe. S metrikou poliek sa spájala (takmer výlučne) hra v es-tam tempe. Bohaté zastúpenie rozmanitých variantov poliek v tanečnom repertoári slovenských dedín dokladujú aj pomenovania polkových tancov, odrážajúce i pohybové rozdielnosti: ceperka (Fintice), čapkaná (Petrovice), Dala som si (Orešany), goralská poľka (horná Orava), hopspolka (Brutovce), hrozená (Vrbovce), hrožena (Raslavice), kozipolka (Pliešovce, Žaškov), krížová polka (Stankovce), skakana (Jakubany), trcipolka (Stankovany, Litava). V tanečnom repertoári pretrvávajú do súčasnosti.

Skočná polka. Daniel Štefanovič a Katarína Matlovičová zo Zohora. Ukážka z programu „Po jednom“ na FS Myjava, 2001. Archív mesta Myjava.
Kozipolka. Zápis piesne k tancu. Dobrá Niva (okr. Zvolen), 1952

Dribna. Folklórna skupina z Kyjova (okr. Stará Ľubovňa). FSP Detva, Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó 1987.
Dribna. Folklórna skupina z Kyjova (okr. Stará Ľubovňa). FSP Detva, Vedecký archív ÚEt SAV, foto T. Szabó 1987.

AutorDana Kľučárová

Literatúra

Dúžek, S. – Garaj, B.: Slovenské ľudové tance a hudba na sklonku 20. storočia. Bratislava 2001.