pokrvné príbuzenstvo

pokrvné príbuzenstvo

pokrvné príbuzenstvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

pokrvné príbuzenstvo

(pokrvnosť, pokrvenstvo)
vzťah medzi osobami, ktoré majú spoločného aspoň jedného predka. Pokrvné príbuzenstvo je založené na biologických putách, ktorým sa priraďujú určité sociálne významy. Najdôležitejším pokrvným príbuzenským vzťahom z biologického a sociálneho hľadiska je genealogický vzťah rodičov a detí. Všeobecne sa dá stanoviť pokrvné príbuzenstvo ako súbor zásad, určujúcich postavenie dieťaťa k jeho predkom. Pokrvnosť rozlišuje príbuzných spojených spoločným predkom v otcovskej a materinskej vetve (bilaterálne). Pokrvné príbuzenstvo sa eviduje z pohľadu ja (ego) do určitého stupňa genealogickým povedomím (príbuzenské stupne). Systém sociálnych vzťahov z hľadiska pokrvnosti príbuzenstva (a celého príbuzenstva) definuje príbuzenská terminológia. Príbuzenské termíny, šírka registrovaného okruhu príbuzných, vzťahy medzi príbuznými, genealógia a postupnosť majetku v tradičnom roľníckom spoločenstve poukazujú na prioritu otcovských (patrilineárnych) väzieb. Pokrvnosť sa nadraďovala nad afinitné vzťahy získané manželstvom. Nadobudnuté príbuzenstvo manželským zväzkom obyčajne zanikalo manželovým (manželkiným) úmrtím. Rozlišovanie medzi afinitnými príbuznými a pokrvnými vzťahmi sa prejavovalo napr. v spolužití rodiny (svokra a nevesta, matka a dcéra). Napriek prekážkam zo strany cirkvi boli najmä z hospodárskych príčin uplatňované v rozličných oblastiach Slovenska príbuzenské sobáše.

AutorZora Apáthyová-Rusnáková

Literatúra

Apáthyová-Rusnáková, K., Stoličná, R.: Spoločenstvo obce a rodiny. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Zostavila R. Stoličná. Bratislava 2000, 171-189.
Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 1946.
Švecová, S.: Príbuzenské vzťahy medzi rodinami. In: Tradície slovenskej rodiny. Zostavila M. Botíková. Bratislava 1997, 131-147.

Preskočiť na obsah