orba

kyprenie pôdy radlom alebo pluhom. Oba nástroje boli v agrárnej kultúre Slovenska známe už vo včasnom stredoveku. Orba bola náročná práca, vyžadovala 2–3 ľudí. Jeden človek viedol pluh, druhý záprah, tretí pritláčal pluh v brázde. Výnimočne orné náradie ťahali ľudia. Ako záprah do neho sa využíval rožný statok a kone. Podľa polohy a kvality pôdy sa zapriahal jeden až tri páry ťažných zvierat. V takýchto prípadoch sa spriahali zvieratá od viacerých roľníkov. Pri orbe jednostranným pluhom sa využívali dva postupy: rozorávanie alebo orba do skladu. Pri rozorávaní sa oralo od okrajov poľa smerom do stredu, takže posledná brázda sa tiahla jeho stredom. Pri orbe do skladu sa oralo od stredu poľa po okraje, kde sa vyorali hraničné brázdy a v prostriedku poľa ostala navŕšená pôda – sklad. Strmé polia sa niekedy orali po vrstevniciach, obyčajne dvojstranným pluhom, ktorý ukladal odoranú pôdu ku svahu. Vznikali tak terasy polí. Tie sa proti zosunutiu často zabezpečovali podporným múrom. Tak sa zmiernil sklon oranej pôdy, zabraňovalo sa jej splavovaniu vodou a menil sa aj vzhľad kultúrnej krajiny. Len na extrémne strmých svahoch sa oralo dolu kopcom. Efektívnosť orby závisela od kvality orného náradia. Hĺbka orby dreveným pluhom bola plytká, len okolo 10 cm. Až rozšírenie položelezných pluhov od konca 19. storočia znamenalo hlbšiu orbu, dokonalejšie prevrátenie odoranej pôdy a viac urobenej práce s menším počtom ľudí a záprahu. Orba bola dôležitou fázou tradičných poľnohospodárskych prác. Odrazilo sa to aj v tradičných zvykoch a v magických praktikách, ktoré mali zabezpečiť jej úspech a následnú dobrú úrodu. Do prvej vyoranej brázdy v poli sa kládli napríklad čerstvé vajíčka, prípadne plodiny zo štedrovečerného stola či bahniatka posvätené na Kvetnú nedeľu.