ochotnícke divadlo

divadelné predstavenia amatérskych divadelníkov. Inšpiráciou boli školské divadlá a predstavenia mestských a kočovných divadelných spoločností. Prvé slovenské predstavenie zohrali r. 1830 v Liptovskom Sv. Mikuláši. Ochotnícke združenia sa utvárali z iniciatívy študentov, učiteľov, kňazov a remeselníckej mládeže po celom Slovensku, v mestách i na vidieku. Ochotníci hrávali v improvizovaných priestoroch najmä počas školských prázdnin, v období vianočných a veľkonočných sviatkov a cez fašiangy. K najvýznamnejším divadelným sálam ochotníkov patrilo divadlo v Turčianskom Sv. Martine (vzniklo roku 1889) a Skalici (1905). Predstavenia v slovenskom jazyku mali pred pádom monarchie najmä národno-obrodzovací význam. Obľúbené boli hry domácich autorov (J. Palárik, P. Socháň, J. G. Tajovský, F. Urbánek, J. Hollý). Rozmach nastal po vzniku ČSR, keď sa predstavenia stali prostredníctvom šírenia osvety, ale aj naplnením umeleckých snáh ochotníckych divadelníkov.