obilná jama

(zbožná jama)
v zemi vykopaná zásobnica na uskladnenie vymláteného obilia. Tento spôsob skladovania obilia bol známy už v neolite a poznali ho aj Slovania pred príchodom na naše územie. Na Slovensku sa obilné jamy vyskytovali ešte začiatkom 20. storočia, predovšetkým v obilninárskych oblastiach západného a juhozápadného Slovenska i južného Zemplína. Budovali sa na suchých, vyvýšených miestach blízko hospodárskych stavieb na dvore alebo na spoločnom priestore za dedinou, prípadne v dedine, kde sa ich majitelia spravidla zoskupovali podľa ulíc a spoločných dvorov. Zriedkavejšie sa hĺbili v stodole alebo v dome. Na ich kopanie sa volali odborníci – jamári. Najznámejší boli zo severnej Nitry, severného Tekova, Hontu a východného Slovenska. Steny obilnej jamy sa obyčajne vypálili a vystlali ražnou slamou. V dobre uzavretých, zastrešených obilných jamách vydržalo obilie aj niekoľko rokov. Hospodárstvo mala zvyčajne toľko obilných jám, koľko druhov obilia pestovalo.