motyka
- poľnohospodárske náradie na ručnú kultiváciu pôdy. Pozostáva z pracovnej časti – listu a drevenej rúčky. Historické doklady potvrdzujú existenciu drevených motýk so železným okutím už v stredoveku. Vo svojej funkčnej podobe sa tieto motyky udržali až do 18. storočia, keď sa spomínajú v súpisoch poddanských hospodárstiev. V 19. storočí sa začala rozširovať variabilita tvarov a rozmerov motýk. Bol to dôsledok produkcie kovospracujúcich dielní, najmä pri spišsko-gemerských hámroch (Medzev), ktoré vytláčali. staršie výrobky dedinských kováčov a Rómov. Vďaka tomu, že svoje výrobky dokázali prispôsobiť pôdnym vlastnostiam, ale i kultúrnym vzorom toho-ktorého regiónu, darilo sa im exportovať motyky aj do zahraničia. Zahraničnými typmi motýk prispeli aj na území Slovenska k obohateniu ich foriem a využívaniu pri obrábaní rôznych pôdnych druhov. I v súčasnosti je motyka nevyhnutným náradím pri kyprení pôdy a pestovaní plodín v zeleninárstve, vinohradníctve a ovocinárstve. V slovenskom folklóre bola motyka metaforou alebo symbolom klamstva („Taká pravda, akoby z motyky strelil“), smrti („Čo kolíska kolísala, to motyka zahrabala“), osudu („Keď pánboh dá, aj motyka vystrelí“)
- označenie niektorých špeciálnych sekier v kolárstve, korytárstve a pod.
Typologická tabuľka motýk. Autor A. Mann. Prevzaté z Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca. Bratislava 1988, 69.
AutorPeter Slavkovský
Pozri aj
Literatúra
Markuš, M.: Motyky z Medzeva. In: Slovenský národopis 14, 1966, 378-435.
Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca. Bratislava 1988.
