most

stavba spájajúca brehy riek, údolí a pod. Najstaršie a najrozšírenejšie sú cestné mosty. Stavali sa z dreva (trámové mosty), trvácnejšie a masívnejšie z kameňa (klenbové mosty). Stopy po mostných stavbách na Slovensku sú zo staroveku (rímske mosty) i z obdobia Veľkej Moravy. Od 13. storočia sa budovali na dôležitých obchodných cestách, v mestách, pri hradoch. Drevené mosty sa vyvinuli z lávok pre peších, zhotovených z kmeňa stromu. Stavbu mostov zabezpečovali tesári, ale i → mlynári, od stredoveku špecializovaní mostári. Najčastejšie sa stavali jednoduché trámové mosty, na brehu upevnené na zrubových alebo kamenných podperách, pri väčšom rozpätí mosta podopreté drevenými pilótami v dne rieky. Nosné trámy po dĺžke mosta pokryli priečne mostinami (mostovka) a vybavili zábradlím. Podobne stavali aj lávky pre peších. Nosnosť mostov sa od 18. storočia zvyšovala zavádzaním vzpínadlových a vešadlových sústav, najmä pri stavbe drevených krytých mostov. Okrem bočného debnenia boli chránené dvojspádovou strieškou. Najviac sa vyskytovali na Hornáde, Hnilci, Poprade, v okolí Bardejova (celkove v medzivojnovom období asi 30 mostov). Zachoval sa iba most na Hornáde v Kluknave. Klenbové mosty z kameňa a neskôr z tehál sa stavali zväčša na hlavných cestách. Boli to dvoj- až trojklenbové mosty s pomerne malým rozpätím oblúkov.