Mokoš
(Mokuš)
staroslovanská bohyňa so znakmi vyššieho božstva. Úcta k Mokoši ako ochrankyni oviec a priadok sa udržala v severoruskom a ukrajinskom folklóre až do polovice 19. storočia. Mala veľkú hlavu a dlhé ruky, v noci chodila po chalupách a priadla, ak sa kúdeľ nechala voľne prístupná; hrozilo však nebezpečenstvo, že niekoho opradie. I keď stopy jej kultu boli zaznamenané ešte v polovici 19. storočia na severe Ruska, postava i zástoj tejto bohyne v slovanskom panteóne nie sú dodnes uspokojivo objasnené. Pôvodne bola azda aj bohyňou vlahy (meno odvodené od kmeňa mok), zosobnením vlhkej úrodnej zeme, ktorú si slovanský roľník ctil ako svoju matku živiteľku. V stredovekých prameňoch však výraznejšie vystupuje ako ochrankyňa ženských prác, najmä pradenia a strihania oviec. Je možné, že časť funkcií pohanskej bohyne Mokoš sa po prijatí kresťanstva na území Slovenska preniesla na inú postavu – Luciu. Dňom zasväteným Mokoši bol ako u Perúna štvrtok, keď sa pôvodne nesmeli vykonávať nijaké ženské práce, neskôr len niektoré (pradenie).
staroslovanská bohyňa so znakmi vyššieho božstva. Úcta k Mokoši ako ochrankyni oviec a priadok sa udržala v severoruskom a ukrajinskom folklóre až do polovice 19. storočia. Mala veľkú hlavu a dlhé ruky, v noci chodila po chalupách a priadla, ak sa kúdeľ nechala voľne prístupná; hrozilo však nebezpečenstvo, že niekoho opradie. I keď stopy jej kultu boli zaznamenané ešte v polovici 19. storočia na severe Ruska, postava i zástoj tejto bohyne v slovanskom panteóne nie sú dodnes uspokojivo objasnené. Pôvodne bola azda aj bohyňou vlahy (meno odvodené od kmeňa mok), zosobnením vlhkej úrodnej zeme, ktorú si slovanský roľník ctil ako svoju matku živiteľku. V stredovekých prameňoch však výraznejšie vystupuje ako ochrankyňa ženských prác, najmä pradenia a strihania oviec. Je možné, že časť funkcií pohanskej bohyne Mokoš sa po prijatí kresťanstva na území Slovenska preniesla na inú postavu – Luciu. Dňom zasväteným Mokoši bol ako u Perúna štvrtok, keď sa pôvodne nesmeli vykonávať nijaké ženské práce, neskôr len niektoré (pradenie).
