miery a váhy

systém jednotiek na vyjadrenie dĺžky, plochy, objemu a hmotnosti. Jednotlivé skupiny jednotiek boli prepojené: napríklad merica a korec boli miery objemu, ale aj rozlohy ornej pôdy, na ktorú sa vysiala 1 bratislavská merica (62,5 l) alebo korec obilia. Okrem kráľovských jednotiek používalo každé mesto, feudálne panstvo, cirkevný majetok svoj vlastný systém, čo sťažovalo obchodovanie i určovanie daní. Často sa líšili aj jednotky rovnakého druhu: napríklad základná jednotka hmotnosti funt sa používal ako uhorský (491,07 g i 498,80 g), viedenský (560,06 g), kežmarský (420,90 g) i colný (500 g). Zo základných jednotiek sa menšie určovali delením na 3–5 častí, väčšie boli ich 6-, 12-, 60-násobkom. Vzory mier boli uschované u richtára, na radnici, vyryté, upevnené v stenách budov (kovové prototypy dĺžkových a kamenné vzory dutých mier, v Bardejove miera veľkosti bochníka chleba). Prvý, pre výnimky udelené cirkvi neúspešný pokus zjednotiť v Uhorsku meracie jednotky urobil v roku 1405 kráľ Žigmund. Rôznorodosť meracích jednotiek, napriek viacerým zjednocovacím pokusom (napríklad zákon z roku 1659 o používaní bratislavských mier v Uhorsku), trvala do 1. 1. 1876. V Uhorsku vtedy zaviedli desiatkový metrický systém. Pri niektorých činnostiach (obchod, kuchárske predpisy, domácke tkanie, spracovanie mlieka na salašoch) pretrvali tradičné jednotky aj v ďalších storočiach: ríf (60-75 cm) a stena (7-8 m alebo 8-10 rífov) ako miery dĺžky, stan ako miera šírky tkanín, črpák ako miera žinčice pre valacha a podobne.