ľúbostné piesne

sú najväčšou a najzložitejšou tematickou skupinou lyrických piesní, ktoré prenikajú viaceré piesňové druhy podľa charakteru a nositeľa ľúbostných vzťahov. Tematické a funkčné skupiny sú:

1. láska v rodine vyjadrená najmä v svadobných piesňach, odobierkach, piesňach odchodu z rodiny;
2. láska medzi chlapcom a dievčaťom tvorí najrozsiahlejšiu skupinu: o rozvíjajúcej sa láske, o šťastnej a nešťastnej láske (v baladických a v regrútskych piesňach);
3. láska manželská o súdržnosti, starostlivosti, harmonických vzťahoch v rodine, ale tiež o rodinných drámach, tvoria neveľkú skupinu.

Ľúbostné piesne sa vyznačujú vysokou mierou poetizácie jazyka, obraznosťou, výraznou subjektivitou a intímnou individuálnosťou výpovede. Ľúbostné motívy prenikajú všetky štýlové vrstvy, od najstarších v magicko-rituálnych piesňach (s ľúbostnou mágiou), s precítenými ľúbostnými ťúžbami v lúčnych piesňach, v pastierskych záletníckych piesňach až po nové piesne s exaltovanými a dramatickými motívmi straty lásky, dôvery a nevery. V nových piesňach je to až sentimentálna precítenosť a strata jemnej poetickosti obrazov a prirovnaní, ktoré poznačili repertoár ľúbostných piesní v 19. a 20. storočí. Staršie melodické vrstvy sú charakteristické najmä na východnom Slovensku v tanečných nápevoch dievockých karičiek a zakotvené sú v modálnych nápevoch. Na južnom Slovensku v kolesových piesňach k párovým tancom a na západnom Slovensku v polkových, figurálnych, hrových (boskávaná, šatková a pod.) a v ľudovkových tanečných nápevoch pri sprievode dychovej hudby. Ľúbostné piesne charakterizuje veľká variabilita textov a nápevov, ich prispôsobenie individuálnej situácii a tvorba nových textových tvarov (s refrénmi, opakovanými motívmi, stupňovaním slovných a vetných spojení a pod.).