kyseľ
(ciberej, kyselica, kyslá polievka, kvaskovica, kvašna polifka, rosolanka, var, varjanka)
polievka z nakvasenej múky, chlebového kvásku, prípadne chleba. Pridaním vody alebo šťavy z kyslej kapusty a varením vzniklo riedke, niekedy až kašovité jedlo s kyslastou chuťou. Kyseľ patrí k archaickým druhom polievok, ktoré boli v stredoveku známe v celej Európe. Na Slovensku sa v 20. storočí takáto polievka pripravovala len sporadicky, iba vo východoslovenských regiónoch sa ešte varila ako typické krajové jedlo. Kyseľ sa zvykol najviac konzumovať v období pôstu. Podľa tejto polievky bola niekde nazvaná aj slamená figurína – symbol zimy, ktorú dievčatá obradne vynášali z dediny na Smrtnú alebo Kvetnú nedeľu. V Honte ju volali kyselica a na Orave kyseľova žena. Kyslá obilninová polievka sa často varila v Poľsku a na Ukrajine, kde sa nazývala kyseľ, žur, boršč.
polievka z nakvasenej múky, chlebového kvásku, prípadne chleba. Pridaním vody alebo šťavy z kyslej kapusty a varením vzniklo riedke, niekedy až kašovité jedlo s kyslastou chuťou. Kyseľ patrí k archaickým druhom polievok, ktoré boli v stredoveku známe v celej Európe. Na Slovensku sa v 20. storočí takáto polievka pripravovala len sporadicky, iba vo východoslovenských regiónoch sa ešte varila ako typické krajové jedlo. Kyseľ sa zvykol najviac konzumovať v období pôstu. Podľa tejto polievky bola niekde nazvaná aj slamená figurína – symbol zimy, ktorú dievčatá obradne vynášali z dediny na Smrtnú alebo Kvetnú nedeľu. V Honte ju volali kyselica a na Orave kyseľova žena. Kyslá obilninová polievka sa často varila v Poľsku a na Ukrajine, kde sa nazývala kyseľ, žur, boršč.
