krosná

zariadenie slúžiace na zhotovovanie tkanín – tkanie. Od neolitu sa na území Slovenska používali na tkanie zvislé krosná s hlinenými závažiami. Asi v 10.-11. storočí sa začali používať vodorovné rámové krosná s nitelnicami, ovládanými nohami. Tieto sa až do 20. storočia používali pri domáckom i remeselnom ručnom tkaní. Remeselní tkáči ich nazývali aj verštat, vrštak. Základom krosien boli dva rámy (boky, stativy, krosná), spojené priečnymi brvnami. Krosná mali dva valce (návoje): zadný na osnovu a predný na tkaninu. Krížom cez rámy boli položené latky, na ktorých viselo bidlo s brdom a nitelnice, pohybujúce sa v škripcových kolieskach a ovládané nohami. Pred tkaním sa na zadný návoj namotala osnova, pripravená snovaním. Do niťového kríža osnovy sa vložili dve ploché paličky (ciepky) a nite sa podľa väzby budúcej tkaniny nabrali (navliekli) do niteľníc a do brda. Potom pramene nití priviazali k strapcom na kuse plátna namotaného na prednom návoji a krosná boli pripravené na tkanie. Krosná sa vyvinuli do variantov odlišných v konštrukčných i funkčných prvkoch: staršie krosná s namotávaním tkaniny priamo na predný návoj a mladšie s namotávaním cez priečny trám; krosná s lavicou a bez nej; široké gubárske a súkennícke krosná (na nich súčasne tkali dvaja tkáči) a pod. Krosná zhotovovali stolári, mlynári, tesári i zruční samoukovia.