kopytcia
(nohavičky, pančuchy, papuče)
druh obutia do vrchnej obuvi. Existovali dva druhy kopýtc. Jedny boli pletené z hrubo spradenej domácej ovčej vlny bielej alebo prírodnej tmavej farby, v Čičmanoch a na ich okolí pridaním aj žltej a červenej farby. Obvykle ich plietli muži na 5 ihliciach, bez rozlíšenia pre pravú a ľavú nohu. V ojedinelých prípadoch sa po upletení ešte aj ručne plstili. Výzdoba sa líšila podľa krajov i nositeľa. Tvorili ju jednofarebné alebo viacfarebné vzory. Druhé kopytcia boli šité z domáceho bieleho súkna. Pozostávali z podošvy, zvršku a sáry, s odlíšením pre pravú a ľavú nohu. Oba druhy siahali buď vyše členkov alebo až pod kolená. Kopytcia sa obúvali najmä do krpcov. Tvorili súčasť pracovného i sviatočného obutia mužov a žien. Súkenné kopytcia sa zvykli tiež obuť mŕtvemu do truhly. Doklady o ich nosení sú najmä z horného Považia, z Kysúc, Oravy, Liptova a Spiša.
druh obutia do vrchnej obuvi. Existovali dva druhy kopýtc. Jedny boli pletené z hrubo spradenej domácej ovčej vlny bielej alebo prírodnej tmavej farby, v Čičmanoch a na ich okolí pridaním aj žltej a červenej farby. Obvykle ich plietli muži na 5 ihliciach, bez rozlíšenia pre pravú a ľavú nohu. V ojedinelých prípadoch sa po upletení ešte aj ručne plstili. Výzdoba sa líšila podľa krajov i nositeľa. Tvorili ju jednofarebné alebo viacfarebné vzory. Druhé kopytcia boli šité z domáceho bieleho súkna. Pozostávali z podošvy, zvršku a sáry, s odlíšením pre pravú a ľavú nohu. Oba druhy siahali buď vyše členkov alebo až pod kolená. Kopytcia sa obúvali najmä do krpcov. Tvorili súčasť pracovného i sviatočného obutia mužov a žien. Súkenné kopytcia sa zvykli tiež obuť mŕtvemu do truhly. Doklady o ich nosení sú najmä z horného Považia, z Kysúc, Oravy, Liptova a Spiša.
Kopytcia, Tajov, okr. Banská Bystrica, 1975. Foto: Elena Prandová, Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave
AutorMojmír Benža
Staňková, J.: Pletené součástky našich krojů. In: Textilní tvorba, roč. 2, 1950, 308-309.
Marková, E.: Ľudová pletená obuv z vlny. In: Slovenský národopis, roč. 20, 1972, 610-628.
