káva

káva

káva 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

káva

nápoj z rozomletých pražených semien kávovníka. Najstaršie zmienky o káve pochádzajú zo 14. storočia z arabských krajín. V Európe sa začala šíriť koncom 16. storočia a začiatkom 17. storočia vznikli prvé kaviarne. Na Slovensko sa dostala z koristi po porážke Turkov pri Viedni (1683). Ako drahý tovar bola spočiatku iba nápojom šľachty a bohatého meštianstva. Predávala sa aj v lekárňach ako cenný liek. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia zdomácnela v meštianskych vrstvách spoločnosti, no pre ľudové vrstvy bola nedostupnou požívatinou. Preto sa začali vyrábať rôzne náhradky kávy, tzv. kávoviny. Najstaršou bola cigória, vyrábaná z upražených a rozomletých koreňov čakanky obecnej. Prvá sušiareň čakanky bola vybudovaná v roku 1879 v Seredi firmou Franck. Iné kávoviny sa vyrábali z obilia, najmä jačmeňa a raže, z cukrovej repy a fíg. Niektoré druhy boli len z upražených zŕn obilia, iné zo sladovaného a praženého obilia, tzv. sladové kávy. Pražením, mletím a miešaním sušenej čakanky, cukrovej repy a praženého jačmeňa sa vyrábala zmes známa pod názvom melta. Nápoje pripravované z kávovín zmiešané s mliekom sa pili ako tzv. biela káva Najskôr sa ujala v rodinách robotníkov, kde sa s chlebom alebo pečivom konzumovala na raňajky. V roľníckych rodinách bola spočiatku nápojom podávaným na hostinách, v priebehu 20. storočia sa aj tu stala raňajkovým nápojom a nahradila tradičné polievky. Pitie pravej čiernej kávy sa na vidieku rozšírilo až po 2. svetovej vojne.

AutorRastislava Stoličná

Literatúra

Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.

Preskočiť na obsah